Kapitola 102

137 14 23
                                    

Krajinou letel drak. Unavene mával krídlami. Už len kúsok do cieľa!

V zasneženej krajine pod ním sa mihali farmy a dedinky. Nepočul vystrašený krik ľudí pod ním. Bolo ich čoraz viac. Väčšie mesto muselo byť blízko.

A naozaj. Keď sa lepšie zadíval, na žiariacom snehu sa črtala tmavá masa.

Pridalo mu to energiu a krídlami mával o čosi svižnejšie.


***


Muži na hradbách sa lenivo opierali o svoje kopije. Nebol dôvod na bytie v strehu. V meste pod nimi sa toho dialo mnoho, ale na hrad nikdy nikdo neútočil. To by bola samovražda.

Po oblohe sa prevalovali oblaky. Nič nenasvedčovalo sneženiu. Aspoň že tak.

Jeden z oblakov sa zniesol zvláštne nízko.

Nižší vojak šťuchol do svojho spoločníka. ,,Vidíš to?"

,,Oblak. A čo s tým?" starší muž pretočil očami.

,,Nezdá sa ti že sa hýbe nejak rýchlo? A nízko?"

,,Čo mňa je do nejakého oblaku? Ten hrozba nie je!"

Vtom sa ale oblak zniesol nebezpečne blízko k hradu. Mihol sa v ňom tmavý tieň.

Rozfúkalo sa.

Obaja sa na seba pozreli. Už aj viac ľudí si ho všimlo.

Oblak sa rozplynul.

Zostali v šoku stáť ako prikovaní. Pár kopijí dopadlo na zem.

Čierny drak mávol obrovskými krídlami a nápor vzduchu ich takmer zrazil dolu.

Vojaci sa spamätali. Vzduchom zasvišťali šípy.

Tie však draka akoby obišli. Ani jeden nezasiahol. Druhá salva nebola o nič účinnejšia.

Drak sa masívnymi zadnými nohami dotkol hradieb. Potom na ne dosadol.Hradby sa otriasli pod jeho váhou. Spod jeho nôh odlietali kamienky. Ale prečo žiaden oheň?

Vojak znovu popadol svoju kopiju a utekal k drakovi. Pripravil sa na bodnutie.

Vtom sa drak otočil a vojak čelil rozďavenej papuli. Stuhol a zavrel oči, pripravený na smrť.

Tá však neprichádzala a tak znova oči otvoril.

Drak premiestnil svoju pozornosť na inú útočiacu skupinku. Vojak si neskoro všimol chvost ktorý sa k nemu blížil.Chvost ho zrazil dolu z hradieb a ostňami mu potrhal uniformu až na kožu. Našťastie dopadol do kopy snehu.

Inému z vojakov sa podarilo bodnúť draka do laby. Zanechalo to len škrabanec cez šupiny.

Drak zareval. Vojakov to ohlušilo. Jeden z nich dokonca omdlel. Sklo v oknách hradu sa triaslo.

Drak zoskočil dolu na nádvorie. V snehu za sebou nechával obrovské šľapy. Chvostom zrážal z nôh všetkých čo sa k nemu priveľmi priblížili a ničil hroty ich kopijí.

Zatiaľ sa nikomu ďalšiemu nepodarilo draka zasiahnuť. Ale ani nikto nebol zranený.

Drak znovu zareval. Medzery medzi jeho šupinami na krku sa rozsvietili.

Vojaci zdesene uskakovali.

Drak okolo seba spravil ohnivý kruh. Páľava roztopila všetok sneh v okolí.

Netrvalo to dlho a žiaden z vojakov už nemal použiteľnú zbraň.

Drak si sadol a vrčal.

Potom z vnútra hradu vybehli posily v brnení s mečmi.

Dragon Bloodजहाँ कहानियाँ रहती हैं। अभी खोजें