Dragon Blood

Kapitola 95

Teraz to bolo presne opačne a tá irónia ju rozosmiala. Teraz Peter čakal s nahnevaným výrazom kedy sa ona vráti. V ruke držal zbytky jej okov.

Ajaj. Toto bude nepríjemné.

Pristála na nádvorí a znížila sa aby Cierra mohla zoskočiť. Ešte stále ju prekvapovalo že tam vôbec bola. Akým zázrakom sa jej podarilo vyliezť na jej chrbát a nerozplesknúť sa o zem keď vyskočila z toho okna? Bolo to číre šialenstvo. Ak by Aurora nebola drakom, rozhodne by nenabrala odvahu len tak za niekým skočiť z okna.

Niečo ju trápilo. Celý let naspäť nič nepovedala a zvláštne na Auroru pozerala.

Peter poklepával nohou o dlážku. ,,Ty nie si normálna. Najprv mi nadávaš a teraz si takto zmizneš sama?"

,,Ja neprovokujem starých zlých tvorov čo číhajú pod zrúcaninami."

,,Spravila si zúrivú scénu za ktorú mi Atheros prišiel nadávať a veľmi kvetnato ju opísal a potom zmizneš aj s Cierrou. Poznám ťa dosť dobre na to aby som vedel aké hlúposti si v hneve schopná urobiť. Provokovať príšery je tá bezpečnejšia možnosť."

U Všetkých Večných, naozaj ju poznal. ,,Ale nič také sa nestalo."

,,Nie? Tak čo sa stalo?" spýtal sa Ceres, ktorý stál hneď za Petrom.

Nenechala si nimi pokaziť dobrú náladu. Ako by sa nadnášala nad podlahou a ich výčitky na ňu nedočiahli.

,,Zajtra sa vrátime domov," vyhlásila z úsmevom.

,,Aj cez to všetko čo si povedala o Tewem? Prečo?" spýtal sa Peter.

,,Skôr alebo neskôr by som mu aj tak musela čeliť. Na dnešnom výlete som si pár vecí uvedomila. Moje kráľovstvo ma potrebuje. Musia nastať isté zmeny. Nemôžem ho tam nechať bez dozoru. Ešte preberie kontrolu a úplne ma odsekne. A potom čo? Nebudem ho mať ako zastaviť."

Pozrela sa naokolo. Všetci traja mali veľmi nesúhlasné pohľady.

,,Bol to náročný deň a ešte nie som úplne v poriadku, takže teraz ma nechajte odpočívať. Ceres, poď!"

Cierra chcela protestovať ale jediným pohľadom ju umlčala.

***

Posledné dve hodiny strávila ležaním v posteli a premýšľaním. Ceres sa bez zábran vyvaloval vedľa nej. Nebol to ten typický strážca a bola za to rada. Aspoň niekto kto sa k nej správal ako ku kamarátke, nie ako ku kráľovnej. Tatiusovi, Danailovi a Galene mohla vysvetľovať koľko chcela že ju tá prehnaná formálnosť irituje, odmietali sa jej vzdať. Dokonca aj Karaxovi trvalo veľmi dlho kým s tým prestal, ale aj tak mu to musela občas pripomínať.

Karax.

Už dlho jej myšlienky nezablúdili až k nemu. Ako sa mu asi darilo? Nenávidel ju, alebo ako Leo povedal, jeho láska k nej by vydržala čokoľvek?

Dúfala že niekedy dostane šancu sa mu za všetko ospravedlniť.

Ceres si cez ňu prestrel krídlo.

Dúfala že sa jej podarí osobne mu povedať že jeho vyhnanstvo ruší. Pochybovala že by bol ochotný vrátiť sa ku garde, ale malý kúsok nádeje jej stále zostával.

Bolo jej zle zo samej seba. Odporne ho zneužívala a potom ho odkopla. To si nezaslúžil. Zneužila to čo k nej cítil a použila ho ako rozptýlenie aj keď vedela že stále miluje Lea. Naivne si myslela že ak by dala Karaxovi tú šancu, podarilo by sa mu nahradiť Lea a zaplniť to prázdne miesto.