Dragon Blood

Kapitola 28

Mentálne sa pripravte na extra dlhú kapitolu! :D

Aurora stála meravo pred zrkadlom, zatiaľ čo okolo nej pobehoval zástup pomocníčok. Kráľovnú sediacu v kresle opoďalej vytrvalo ignorovala. Akokoľvek sa snažila, nedokázala sa usmievať a tak sa iba nespokojne mračila na svoj odraz. Iné ženy by tento deň považovali za splnenie svojho sna. Veľkolepá svadba a ešte k tomu s princom. No jej toto celé prišlo skôr ako zlý vtip. Za posledný týždeň jej pocit, že sa všetko nedobre zvrtne, neustále vzrastal. Ani to že jedného z mágov prinútila vrátiť jej mágiu a opustiť mesto jej nepomohlo. Teraz mala jednu šestinu svojej moci, ale stále jej to prišlo strašne málo.

,,Zlatíčka, nemusíte si udržovať taký odstup. Tak nič nedosiahnete. A ty Aurora ich prestaň desiť svojím výrazom," zopakovala už asi desiaty raz, stále neúspešne.

Dievčatá sa okolo nej hýbali so strachom, ako by ich mala čochvíľa pohrýzť alebo zakliať. Tým pádom boli pomalé a nemotorné. Auroru to štvalo viac, než dávala najavo. Chcela to mať čo najskôr za sebou.

Úzky korzet jej znemožňoval dýchanie najviac ako to bolo podla nej možné, no kráľovná stále nebola dostatočne spojná s šírkou jej pásu. Znova a znova ho prikazovala dotiahnuť. Čiastočne za to mohlo to, že Aurora ho mágiou povolovala.

Slúžky jej prisunuli stoličku aby jej mohli spraviť účes a make-up. Ak by nesedela, ani jedna z nich by nedočiahla. Neohrabane sa z jej prirodzene vlnitých vlasov snažili vytvoriť pravidelné lokne, pritom jej za ne ťahali tak, že musela pevne zvierať opierky aby ich od seba neodohnala.

Uvedomila si ako ich silno zviera až v momente, keď drevo v jej ruke prasklo a triesky sa jej zaryli do dlane. Slúžky uskočili a jedna z nich omdlela, keď uvidela krv zalievať jej ruku a pomali kvapkať na spodničku.

,,Aurora, čo si to spravila?" zhíkla kráľovná a pri pohľade na krv zbledla. ,,Máš šťastie že to bola iba spodnička. Ale čo spravíme s tvojou rukou? Ako je vôbec možné, že si to drevo zlomila? Žena by nemala mať takú silu."

Aurora jej venovala neprítomný pohľad a pomali si vyberala zapichnuté kúsky. S každým vytiahnutím sa spustilo viac krvy. ,,Ako kráľovná musím mať silu, inak by ma nerešpektovali. Rebélie musím osobne potláčať, nespratníkom udelovať tresty. Nie všetko sa dá riešiť mágiou."

,,To je strašné. Takéto veci by mal riešiť kráľ."

Aurora vytrhla poslednú triesku, potom sa jej rana začala hojiť a krv miznúť, až jediným dôkazom bola zlomená opierka. Nakoniec sa dala do pôvodného stavu aj tá. Považovala to za uzavretie celého incidentu.

,,Vysvetli mi jedno. Ako je možné že si kráľovnou bez kráľa? Veď trón sa dedí po mužskej línii," vyzvedala kráľovná.

Aurora si povzdychla. ,,Tak je to tu a vo väčšine kráľovstiev. U nás sa trón nededí z otca na syna alebo vnuka. Vlastne sa nededí vôbec."

,,Chceš tým povedať že nepochádzaš z kráľovského rodu? Si nebodaj uchvatiteľka?"

,,Nie, to nie. Vládca je ten, kto má najviac mágie. Trón si ho sám pritiahne a v sieni sám od seba pribudne portrét s menom. Tak to vždy bolo a tak to aj bude. Preto je pre vás lepšie zneškodniť ma takto," ukázala na šaty,, ako ma zabiť. Na moje miesto by zasadol niekto iný, kto by sa pravdepodobne nesnažil o mier ale rovno by rozpútal vojnu. Alebo by sa mohol nájsť niekto s väčšou mocou ako ja. Ale to už je pravdepodobnejšie že ma niekto zabije. Prečo to vlastne hovorím?"

,,Pretože budeme rodina. Mala by som vedieť, ako funguje druhá polovica kráľovstva môjho syna."

,,Nenazvala by som to polovicou. Teawarth je omnoho väčší. Nechajte ma, ak sa ma mienite báť, spravím si to aj sama! No čo na mňa tak pozeráte?" Aurora mala zástupu slúžok už plné zuby, aj tak robili viac škody ako úžitku.