Dragon Blood

Kapitola 42

Peter bol celým miestom úplne očarený. Chápal prečo sa Aurora tak tešila. Sedel v priestrannej izbe s výhľadom na záhradu. Okná neboli zasklenené, ale tvoril ich otvorený rad pilierov, cez ktoré dnu prúdil vánok.

Klenutý strop zdobili kryštáliky tvoriace súhvezdia. V kochloch boli zasadené malé palmy.

Na posteli si našiel oblečenie ktoré mu prichystali. Nedôverčivo pozeral na kopu jemnej látky. Nevedel ako si to má obliecť, nepodobalo sa mu to na oblečenie z domova. Potom si spomenul na princovo oblečenie, prispôsobené teplu a krídlam. Mal ho len previazané cez telo.

Zhodil zo seba kabát a všetko svoje oblečenie, v ktorom mu už bolo príšerné teplo.

Vtom sa na dverách ozvalo slabé klopanie a dovnútra vošli dve slúžky.

Zľakol sa ich a rýchlo sa im otočil chrbtom. Počul ich ľahké kroky, ako sa k nemu približovali.

Odvážil sa pozrieť na ne. Jedna, tá nižšia s tmavšími vlasmi, chytila oblečenie a premerala si ho od hlavy po päty. Nepáčil sa mu jej skúmavý pohľad.

Potriasla hlavou a povedala niečo druhej slúžke. Tá vošla do kúpelne a počul ako sa pustila voda.

Prvá zobrala pripravené oblečenie, taktiež aj to čo mal do teraz na sebe a otočila sa na odchod.

,,Stoj! Kam s tým ideš?" spýtal sa a slúžka vyľakane poskočila.

Obrátila sa k nemu, niečo zamrmlala a vykĺzla z izby.

Zmätene za ňou pozeral.

Z kúpelne sa začala vznášať bylinková vôňa.

Slúžka sa o chvíľu vrátila a v náručí mala iné oblečenie. Uhla mu pohľadom a strčila mu to do ruky.

Z hŕby tmavomodrej látky sa vykľula dlhá košeľa rovného strihu s dlhým rukávom a gate rovnakej farby. Košeľu zdobili postriebrené brože a látka vyzerala ako by sa leskla.

,,Nie, to nemôžem prijať," povedal keď veci položil na posteľ.

Slúžka na neho nechápavo hľadela.

Nerozumie, uvedomil si.

Než stihol povedať niečo iné, teda skôr pokúsiť sa, z kúpelne vyšla druhá slúžka a obe dve ho viedli ku kúpelu. Zavreli za ním dvere a odišli.

Keď sa po nejakom čase znova vrátil do izby, po slúžkach nebolo ani stopy, ale oblečenie zostalo tam kde ho položil.

,,Za pokus to stojí," povedal si pre seba, keď sa snažil obliecť si drahé veci.

Kriticky sa na seba pozrel do veľkého zrkadla. Sedelo mu to takmer perfektne a cítil sa v tom príjemne. Rozhodne lepšie ako tie plachty.

Všimol si sandálov, ktoré predtým asi prehliadol. Chvíľu uvažoval nad zaväzovaním, potom sa mu ich však podarilo poriadne obuť.

Do začiatku večere zostával ešte nejaký čas. Netušil ako by ho mal využiť.

Vyšiel na balkón a všimol si dvojice stoličiek s malým stolíkom v strede. Posadil sa, oprel sa o kamenné zábradlie a pozoroval dvojicu vtákov, ako sa naháňajú vo vzduchu.

***

Strhol sa, keď sa dvere jeho izby otvorili.

Bola to len slúžka, ale nebola to ani jedna z predchádzajúcich. Uklonila sa mu.

,,Nasledujte ma," povedala.

Zdvihol sa a nechal ju nech ho prevedie spleťou chodieb osvetlených lampášmi. Viedla ho istým krokom a nič nehovorila.