Kapitola 6

590 75 0
                                    

Keď sa Peter prebral, stála nad ním Aurora, a za ňou nejaké dievča s dlhými tmavo-hnedými vlasmi a tmavo-modrými očami.

,,No konečne, už som si začínala myslieť že som si pomýlila kúzlo."

,,To je vôbec aj možné?" s námahou sa posadil. Všetko ho bolelo.

,,Iste že je. Bohužiaľ, aj ja sa môžem občas pomýliť. A hlavne keď stačí v mysli povedať jedno písmeno zle, a mohol si byť mŕtvy."

,,To až tak?"

,,Nemáme celý deň, vstávaj, a ide sa. Má niekto na požičanie koňa?"

,,Načo ďaľ.."

,,Pretože ja žiadneho nemám." skočila mu do reči neznáma. Niekto jej strčil do ruky oťaže od mohutného strakáča.

,,Ako to, že sa nepamätám čo sa stalo?"

,,Buď rád, že si to nevidel. Trafila som ťa uspávacím zaklínadlom." akoby nič povedala Aurora.

,,Ani ja vlastne neviem čo sa stalo."

,,Počkaj, ty si vážne nepamätáš, ako si ma stiahla do vody, a snažila sa ma zabiť?!" až teraz si Peter všimol, že Aurora má mokré vlasy a šaty, a že sa jej lepia na kožu. A taktiež škrabanec na čele.

,,Čo že som?"

,,Nechaj tak, Cass, poviem ti to cestou. Teraz už poďme."

Dedinčania sa pomaly vracali naspäť k svojej práci, ktorú robili pred útokom draka. Signál že by už mali ísť. 

Po čase Cass pohnala koňa a Auroru dohnala.

,,Nie, vážne, čo sa tam stalo?" poslala jej do mysle.

,,Lavender ťa začarovala. Mám tušenie ako, ale ešte si to musím overiť. Faktom zostáva, že si ma stiahla do vody, a snažila si sa ma zabiť."

,,Ale ako je to možné?"

,,Lavender ťa ovládala. Stačilo ju prinútiť prestať sa sústrediť, a vyprchalo to. Zbytok si už asi pamätáš."

,,Hej. Lavender sa vyparila a ty si ma pozvala k tebe. Ozaj, kto je ten chlapec?"

,,Je to Hannin syn. A je to taktiaž záchranca z tej legendy."

,,To fakt?"

,,Fakt."

,,A vie on, kto si ty?"

Aurora neodpovedala, a dívala sa do zeme.

,,Rora! To nemyslíš vážne!"

,,Nehovor mu, kto som."

,,To nemôžem!" vykríkla nahlas. 

,,Musíš!" z Aurorinho hlasu bolo počuť zúfalstvo.

,,Fajn. Ale raz to budeš musieť urobiť!"

,,Ďakujem."

,,Niečo mi ušlo?" divil sa Peter.

Obe sa naňho zamračili. ,,Nie, nič," povedali naraz.

,,Nezdá sa mi."

,,Nechaj to tak, a pozeraj. Už sme skoro tam." 

,,Nič nevidím."

Popri ceste rástli vysoké husté ihličnany, a znemožňovali im výhľad na miesto kam išli. Na Aurorinho koňa zoskočila veverička, a podala Aurore orech a ešte niečo. O chvíľu došli k mohutnej bráne, zdobenej rôznymi ornamentami. V jej strede sa nachádzal znak koruny, a okolo nej ovynuté iskričky mágie. Aurora zosadla, a podišla ku korune. Zasunula do na prvý pohľad neviditeľné ho otvoru kľúč, ktorý jej dala veverička. V zámke cvaklo, a brána sa pred nimi otvorila.

Petra niečo fialové kuslo na ruke. Strašne to bolelo, akoby mu tam zabodli žeravý klinec. ,,Niečo ma kuslo."

,,Čo?" pribehla Aurora.

,,Neviem." 

Aurora sa pozrela na jeho ruku, a zapotácala sa. ,,Okamžite musíme do zámku, ale bleskovo!" 

,,Čo? Čo to bolo?"

,,Pavúk arelský. Smrteľne jedovatý, takže ak do 7 minút nedostaneš protijed, si mŕtvy. A nenechala som sa topiť Cass, aby ťa zabil nejaký pavúk!"

Brána sa za nimi zavrela, a oni bežali lesom. Peterova ruka už začala napúchať, čo Auroru prinútilo k ešte zbesilejšiemu tempu. Už ani neboli v lese, ale vo veľkej záhrade, a pred nimi stál obrovský zámok. Petrovy sa začal mihať pred očami. Pri dverách od zámku stál strážnik, a otváral im ich. Kone sa vrútili až do vstupnej haly, a tam zastavili. Pribehli k nim dvaja sluhovia, a čakali na príkazy. Peter skoro spadol z koňa. Aurora mu venovala nervózny pohľad.

,,Zložte ho, a rýchlo za mnou!"

Sluhovia na ňu stále hladeli. ,,No bude to?" Sluhovia nadskočili a utekali k Petrovy. Aurora sa rozbehla spleťou zložitých chodieb, a Cass tam nechala len tak stáť. 

Aurora bola natoľko nervózna, či už nie je neskoro, že skoro narazila do steny, a do dvoch nesprávnych dverí. Keď na tretí pokus konečne vbehla do správnych, do nosa jej udrela známa vôňa zmesy všetkého možného. V miestnosti bol neporiadok, a nebolo tu miesto, kam by mohli Petra zložiť. Pribehla teda ku stolu s knihami, a šmahom ruky ich nechala popadať na zem. Na prekladanie vzácnejších kusov nebol čas. Budú to musieť nejak prežiť. Prekročila ich a začala sa prehrabávať medzi skúmavkami, miskami a kadičkami. Jednu zobrala a pohla sa k Petrovy, no hneď aj naspäť, pretože namiesto protijedu držala žieravinu.

Nástenné hodiny neúprosne tikajú, a súria Auroru. Konečne sa jej podarilo nájsť správnu látku. Zavadila nohou o knihu, a tresla na zem. Z ampulky vystreklo trochu tekutiny, a dopadlo na podlahu. Len tak tak že sa ampulka v Aurorinom zovretí nerozbila. Vyštverala sa na nohy, a podala ampulku jednému zo sluhov. Druhý Petrovi otvoril ústa, aby sa mu tam látka mohla naliať. Sluha prevrátil ampulku, aby z nej číra tekutina vytiekla. Keď už v nej nič nezostalo, podal ju Aurore. Teraz už nezostáva nič iné, len čakať na účinok. Alebo na zázrak.

Nič sa však nedialo, a červeň okolo kúsanca sa šírila ďalej. Ako to, že to nefunguje?! Aurora si dôkladne prezrela ampulku, či sa náhodou nepomýlila. Nie, bol to protijed. Niečo nie je v poriadku, a Aurora na to bude musieť čím skôr prísť. Len aby už nebolo neskoro.


Dragon BloodWhere stories live. Discover now