Dragon Blood

Kapitola 100

Ten sviniar ju vždy odhalil. Nezáležalo ako to tam zakódovala, vždy na to došiel. Liezol jej na nervy. Toto nie je možné! Nemohol toho vedieť toľko o vedení krajiny a zákonoch!

Samozrejme, občas mu podsunula aj taký v ktorom nič skryté nebolo, len pre pestrosť. Aby nezačal odmietať úplne všetko. To by bola katastrofa.

Zavrčala a hodila pero o stenu. Hrot sa zabodol do dreva a vpustil doňho čierny atrament. Ako by to drevo krvácalo. Keby tak krvácal aj Tewe.

Dochádzali jej nápady aj trpezlivosť. Dochádzala jej garda. Traja ľudia proste nestačili. Aspoň nie dlhodobo.

Mágiou vytiahla pero zo steny a pritiahla si ho k sebe. Nechápala ako to, že sa ten hrot nezničil úplne. Keď si ho však pozornejšie prezrela, zistila že je na viacerých miestach vykrivený.

Vzdychla a zo šuflíka vytiahla nové. Zobrala si čistý papier a pustila sa do písania listu. Išlo iba o hlúpu formalitu. Oznámenie riaditeľke akadémie, že čoskoro príde vybrať dvoch nových členov do svojej gardy.

,,Danail."

,,Áno?" elf vštal a podišiel k nej.

,,Keď sa posledne vyberal nový člen gardy z akadémie, ako to prebiehalo?"

,,Zorganizovali súťaž ktorú kráľ hodnotil. Výherca sa pridal ku garde."

,,A to je celé?" čakala niečo komplikovanejšie.

,,Vo svojej podstate. Nebol som tam, neviem úplné detaily."

Aurora si povzdychla. ,,Aha. Tak koho sa mám spýtať?"

,,Normálne by som povedal že Karaxa, keďže on tú súťaž vyhral. Ale teraz asi Ceresa," Danail uhol pohľadom.

Auroru bodlo pri srdci. Ak by sa mohla spýtať Karaxa, tak by vôbec nebola v tejto situácii. Až teraz si začínala plne uvedomovať, čo všetko záviselo na Karaxovi.

Nič sa však nedalo robiť. Musela sa začať spoliehať iba sama na seba.

,,Dobre, spýtam sa ho. To je všetko."

Danail prikývol, zapravil si prameň gaštanových vlasov a vzdialil sa od nej. Každú chvíľu k nej zdvihol zrak, ale odmietal sa jej pozrieť do očí.

Povzdychla si. Ako dlho okolo nej budú ešte chodiť po špičkách a očakávať výbuch?! Bola úplne v poriadku. Teda, primerane situácii.

***

Šikovné. Ale nie dosť aby to nedokázala prekonať.Mohlo ju napadnúť že Tewe si nájde skupinku úradníkov aby prechádzali všetkými jej vecami a hľadali v nich potenciálnu hrozbu preňho, než ich schválil.

Vošla do ich kancelárie. Bolo ich tam päť, tri ženy a dvaja muži. Väčšina z nich pre ňu pracovala veľa rokov. Niektorí dokonca aj pre kráľa pred ňou. Poskočili od ľaku keď ju zbadali a pritiahli si svoju prácu bližšie k sebe.

,,Ani sa neunúvajte, viem presne čo robíte," povedala pokojne.

Pozerali na ňu a v očiach sa im blýskal hnev. Nečakali že ich takto prepadne. Usmiala sa.

,,Naša práca nie je vaša vec," povedal jeden z nich. Parel, tučnejšia harpia stredného veku.

,,Nie? A koho teda? Stále oficiálne pracujete pre mňa, takže všetko čo robíte je moja vec. Dvojnásobne, keď sa jedná o niečo čo robíte za mojím chrbtom."