Dragon Blood

Kapitola 10

Hesiar sa zapĺňal drakobijcami. Zrazu boli absolútne všade, stiahli sa sem z celého kráľovstva. A každou chvíľou pribúdali ďalší. Z ulíc vymizli všetky deti. Skrývali sa v domoch, drakobijci v nich vzbudzovali strach. Páchli krvou a....drakmi. Navyše boli až po zuby ozbrojení.

Ruch však s deťmi neodišiel. Nebol však čulý a veselý, ako zvyčajne, ale napätý a dusivý. Ghal sa prechádzal po svojom starom domove a hľadal krčmu. Za ten čas zabudol čo kde je. Alebo za to mohol nadmerný počet ľudí? Toto mesto mu zrazu pripadalo cudzie.

Jediným oporným bodom proti úplnému zablúdeniu bol hrad  nad centrom. Bol v presnom strede mesta na nie úplne malom kopci. V okolí to bol jediný kopec, ďalšie boli až za lesom. V zornom poli sa mu mihol nápis krčma. Pretlačil si cestu davom, čo nebolo vôbec jednoduché. Skôr než sa dotkol dverí, samé sa otvorili. Stál v nich ďaľší drakobijec, opito sa kymácal a zazeral naňho.

Ghal radšej uskočil, veď kto by chcel riskovať bitku s niekým, kto vypil už minimálne 10 pív? Drakobijec sa okolo neho prešuchtal a zaradil sa do davu. Vošiel do prítmia páchnuceho alkoholom a potom, možno ešte niečím čo nestálo za pozornosť. Keď si zvykol na tmu, vykročil ďalej a hľadal známu tvár. Našťastie, v Hesiari bola iba jedna krčma. Kráľ ich viac otvoriť zakázal, v chabom boji proti alkoholizmu medzi jeho armádou. Ako bolo všetkým jasné, nepodarilo sa mu to. Za to však bola krčma veľká. Velmi veľká. Ťahala sa ako do šírky, tak do dĺžky, mohla mať tak veľkosť 2 pivníc väčších domov. Bola plne zaplnená, takže nájsť ho nebolo zrovna najľahšie.

Niekto zatiahol za jeho rukáv a stiahol ho dolu. Na líci cítil páchnúci alkoholový dych.

,,Čo tu u svätého drakobijca robíš?" vyšťekol ten niekto do jeho ucha, nie zrovna ticho.

,,Hľadám ťa. Ale ako vidím, ty si našiel mňa."

,,Tú uštipačnosť si nechaj na inokedy. Čo odo mňa chceš?"

,,Toto nie je debata do krčmy, otec."

,,Že si to ty, poďme." Zťažka sa postavil, zatackal sa a odpochodoval k východu. Pred nimi zastal a otočil sa. ,,Tak ideš?" otvoril dvere a vyšiel na ulicu. Ghal sa rozbehol za ním, nechcel ho stratiť. Toto mesto už nepozná tak ako kedysi. 

Neúprosne ho ťahal celým mestom cez dav, až nakoniec zastali pred ich domom. Vtiahol ho dnu a posadil za stôl. Lepšie povedané, zatlačil ho na stoličku a sám si sadol oproti.  Hodil naňho spýtavý pohľad. ,,Tak čo chceš?"

Ghal sa rozhliadol po miestnosti. Obzrel si všetky miesta, no čosi tu chýbalo. Alebo ktosi.

,,Kde je môj malý brat? Kde je Peter?"

,,Tak s týmto si za mnou došiel?"

,,Nie, na to mám iný dôvod. Len sa pýtam kde je, lebo škola skončila už pred hodinou, dávno tu mal byť."

,,Takže to ešte nevieš. Nuž, načo ti to zatajovať."

,,Čo by som mal vedieť? Čo si mu spravil?"

,,Nič som mu nespravil, spravil si to sám. Je preč."

,,Ako preč, zabil sa?"

,,Bodaj by. Nie."

,,Ako môžeš niečo také povedať?! Tak čo teda?"

,,Odišiel do vyhnanstva."

,,Prečo? Prestaň to hovoriť tak, že to podstatné z teba musím ťahať."

,,Vyhnali ho a zbičovali za vlastizradu. V lese našiel dráča, a ten idiot s ním vykecával namiesto toho aby ho zabil. Boh vie kde teraz je, a či je vôbec ešte živý. A keby aj nebol, je to jeho chyba že je taký mäkký."

,,Prečo ho tak nenávidíš? Čo také hrozné ti spravil, že si ho vždy nenávidel?"

,,Už len tým čím je, si zaslúži moju nenávisť."

,,Pretože je tvoj syn?"

,,Nebuď hlúpy, nie. Pre to, čím bola jeho hnusná matka."

,,Hanna? A čím bola?"

,,Hnusná klamárka, keď už nič iné."

Ghal mu naznačil nech pokračuje. Hannu si pamätal síce len trochu, no vždy sa mu zdala milá a úprimná.

,,Klamala mi, že je človek."

,,Nie, ty si sa jej ani len nespýtal. Podľa mňa by ti to povedala."

Zachmúril sa. ,,Máš pravdu, nepýtal som sa. Nepovedala by mi to, ani keby som sa jej bol spýtal. Vedela, že ak by to povedala, zabil by som ju. Toto sa len tak neprezrádza."

,,Povieš mi už konečne to podstatné?" Ghal už začínal byť netrpezlivý.

,,Tebe to nedocvaklo?"

,,Ako vidíš, nie."

,,Bola DRAK!"

Prsteň, ktorý celý čas žmolil v ruke s cvengotom dopadol na zem. Ghal vyvalil na otca oči. Ten sa však netváril, že to je všetko.

,,Nie len že bola drak, ona bola ešte aj čarodejnica. Znie to divne ale je to tak."

Ghalovi sa konečne vrátila reč. ,,To nie je možné. Potom by aj Peter musel mať isté schopnosti. Ako si sa to vlastne dozvedel?"

,,To nie je dôležité. A nemá schopnosti preto, lebo mu všetkú mágiu vzala a dala istej Aurore, jej najlepšej kamoške. Že pre jeho dobro. A dračie schopnosti v ňom natrvalo uzamkla. To však na skutočnosti, že je polovičný drak nič nemení."

,,A zabil si ju?"

,,Nie, aj napriek všetkému som to nedokázal."

,,Tak kde potom je?"

,,Neviem. Zmizla" bola to lož, ale nedokázal mu povedať, čo sa s ňou v osudnú noc naozaj stalo. Vtedy mu čosi napadlo. ,,Odbočili sme od témy. Kvôli čomu si teda prišiel?"

,,Ja už ani neviem. Nech to bolo čokoľvek, neviem."