Dragon Blood

Kapitola 93

Ceres ju vytiahol na chodbu. Spýtavo zdvihla obočie.

,,Máš nejaký tréning v bytí strážcom?" spýtal sa.

Pokrútila hlavou. Ani ho nepotrebovala. Aké ťažké to môže byť?

Povzdychol si. ,,No výborne. Normálne potrebuješ niekoľko rokov výcviku a byť lepšia ako všetka tá konkurencia ak chceš mať vôbec šancu dostať sana prijímačky. Tak uvidíme koľko sa mi toho podarí natlačiť ti do hlavy za týchto pár minút čo máme."

Prešliapla z nohy na nohu. Už nech to má za sebou.

,,V prvom rade sa zbav tohto prístupu."

,,Akého? Čo robím?"

,,Tváriš sa nadradene a znudene. Odvrávaš priamemu nadriadenému."

Prevrátila očami. ,,Celý čas Aurore odvrávaš."

Oprel si hlavu o ruku a podupával netrpezlivo nohou. ,,Asi ti to budem musieť vysvetliť inak. Aurore je úplne jedno čo robíš, pokiaľ ju nerušíš keď sa potrebuje sústrediť. Môžeš otvorene povedať čo si myslíš. Ale ten moment čo tam je niekto iný, je to v prvom rade tvoja kráľovná a musíš sa správať podľa protokolu, inak ona bude vyzerať neschopne. Chápeme sa?"

Prikývla. Dávalo to zmysel.

,,Takže si zoženieš uniformu a pripnem ti na ňu svoj odznak. Budeš sa správať slušne, tváriť sa že tam nie si. Rozprávať iba na príkaz. Spravíš všetko čo ti Aurora prikáže. A hlavne, nikdy sa od nej nevzdiališ na viac ako dva metre, rozumieš?"

Otrávene prikývla.

,,Tak si choď nájsť uniformu. Stretneme sa o hodinu v Aurorinej pridelenej pracovni."

***

V strieborno-čiernej uniforme sa cítila divne. Bolo to priliehavé a zvnútra vystužené. Niečo medzi brnením a oblečením.

Vstúpila do pracovne. Na chodbe pred ňou stáli dve obyčajné hradné stráže.

Aurora sedela za stolom obklopená dvomi vysokými kopami papierov. Niečo písala a ani k nej nezdvihla zrak.

Ceres ležal na bruchu na gauči, jedno krídlo preložené cez opierku, druhé spustené na zemi. Spal a ani sa len nemykol keď vošla.

A to si hovori kapitán kráľovskej stráže a ju bude poučovať ako sa má správať.

Postavila sa rovno pred neho.

Niečo zažundral.

,,Musíš ho pobozkať," povedala Aurora.

Zdesene na ňu pozrela.

,,Ukáž, to sa robí takto," zašepkala Aurora.

To krídlo na opierke sa zdvihlo a prevrátilo. So zadunením dopadol na zem.

,,Auroraaa," zatiahol a otvoril jedno oko.

Cierra sa naňho vyškierala.

,,Ah, to si ty."

Posadil sa a na tiahol k nej ruku.

Prevrátila očami a pomohla mu vstať.

Vykríkla keď ju potiahol k sebe. Narazila mu do hrude. Líca sa jej rozhoreli.

,,Zlé dievčatko," povedal jej priamo pri uchu. Zacítila dotyk pod kľučnou kosťou.

Pretisol sa popri nej a obtrel sa o ňu krídlom a mieril k dverám.