Dragon Blood

Kapitola 47

,,Uznávam... Zan je...najrýchlejší," Daremius sa opieral o šiju svojho koňa a snažil sa lapiť dych. Biely žrebec bol zaliaty potom a hlavu zvesil k zemi. Z jeho papule odkvapkávala pena.

,,Netha je rýchlejšia," oponoval mu Peter. O jej rýchlosti mal možnosť presvedčiť sa na vlastnej koži.

Zan bol taktiež spotený, ale nevyzeral že by bol nejako vyčerpaný. Stál vzpriamene, hoci hrudník sa mu prudko dvíhal. Už si stihol oddýchnuť, kým čakali.

Samozrejme že Zan vyhral. Trať bola síce dlhá, ale za to rovná. Ideálna aby nabral plnú rýchlosť, rýchlosť letiaceho draka. Kríženec bol rýchlejší než normálne kone, ale ku koncu už bol viac ako tri kilometre pozadu.

Na Ewanna bol divný pohľad. Hneď ako zastavili, zoskočil z koňa lenže sa mu podlomili kolená. Princ teraz ležal na zemi v piesku a vôbec sa netváril že by mu to prekážalo. Obyčajne sa zašpineniu vyhýbal. Jeho svetlé vlasy vyzerali pokryté pieskom ešte svetlejšie.

Pred nimi sa rozprestieral menší figový les. Lístie na stromoch vytváralo príjemný chládok. Plody vo vetvách boli už zrelé a niektoré už aj popadali na zem. Zan sa po jednom z nich načiahol a zožral.

,,Dobré,"ohodnotil ich a šťava mu tiekla po brade.

Peter mal pocit že zle počul. Zan ešte nikdy nič nepochválil.

,,Som si istý že budú dole na pláži. S Aurorou sme sem zvykli často chodievať, keď sa teplo už nedalo znášať. Cítim sa podvedený, že ma teraz nepozvala," Daremius nesúhlasne pokrútil hlavou.

,,Musíte mať spolu veľa úžasných zážitkov," podotkol Peter trochu závistlivo.

,,Za tých päť rokov sa toho nazbieralo celkom dosť. Hlavne po tom čo sme spolu aj začali vychádzať. Zo začiatku mi prišla moc uzavretá do seba a seriózna. Ale potom som videl ako sa dostala do konfliktu s mojím nepriateľom. Myslel som si že sa nebude vedieť brániť proti jeho posmeškom. Ako som sa len mýlil. Doteraz mám pred očami jeho výraz, keď všetko jeho oblečenie zmizlo. Celý dvor sa mu ešte pár mesiacov za chrbtom smial. Mala by to urobiť znovu, možno by si tú svadbu moja sestra predsa len rozmyslela," so smiechom vylíčil dávne udalosti. Pri poslednej vete však v jeho hlase zaznela zlosť.

Peter už nestihol odpovedať, pretože došli na samotnú pláž.

Aurora sedela na vrchu päť metrovej skaly. Nohy jej vyseli vo vzduchu. V ruke mala červenú loptu. Napriahla sa a hodila ju do diaľky.

Spod skaly vybehli tri kone a vrhli sa za loptou. Sácali sa a hrýzli, za nimi sa dvíhalo mračno piesku.

Skôr než Netha loptu chytila, Tavana sa premenila, loptu jej vychmatla a víťazoslávne vyletela do výšky.

Aurora nahnevane zapískala a dvihla ruku. Lopta sa objavila aj s Tavanou u nej.
,,Na desať kôl sedíš!" prikázala jej.

Tavana stiahla chvost a poslušne si sadla vedľa Aurory.

Na pláži boli aj iné skupiny ľudí. V mori sa s krikom hrali deti. Občas ich zaliala vlna, na čo reagovali smiechom a špliechaním.

V tieni stromov sedeli ich rodičia, niektorí na dekách, iní mali aj kreslá. Vyzerali ako nižšia, maximálne okraj

strednej vrstvy. Pravdepodobne ani netušili, kto im robí spoločnosť.

Ako  popošli bližšie, Peter uvidel na piesku ležať Karaxa v dračej forme.  Pobehovali okolo neho tri deti a zasypávali ho pieskom. Snažili sa  urobiť si z neho podklad na nejakú stavbu, pretože piesok na jeho chrbte  utlapkávali dorovna a rozhorčene pišťali vždy keď sa trochu zavrtel.