Dragon Blood

Kapitola 26

Keď vošiel do izby znova, po vranej kobyle nebolo ani stopy a Aurora spala v stále nezmenenej polohe. Určite sa pomiatol a celý ranný incident bol spôsobený nedostatkom spánku. Žiaden telepaticky hovoriaci jednorožec nikdy neexistoval a Aurora sa neprebrala. Je úplný pomätenec, keď dúfa v opak.

Povzdychol si a tresol päsťou do dverí za sebou. Toto celé vôbec nedáva zmysel. Prial si aby všetko bolo znovu tak ako 5 mesiacov dozadu, predtým než jeho otec zajal Auroru.

,,Pacienti by mali mať kľud, a ty mi tu trieskaš do dverí," zachrapčal Aurorin hlas.

Prekvapene sa otočil. Tak predsa len sa mu to nezdalo.

Aurora sa malátne posadila a chytila sa dlaňou za hlavu. Potom ňou potriasla a tvárila sa znova normálne. Porozhliadla sa po miestnosti a zbadala džbán s vodou.

,,Neobťažuj sa, to zvládnem aj sama," zastavila ho keď sa jej ho chystal podať.

Pochyboval že sa jej podarí vstať a ísť až k stolu, ale radšej nič nepovedal. Z džbánu sa voda sama od seba preliala do pohára a ten sa potom vzniesol do vzduchu a smeroval k Aurore. Takmer by zabudol že má znovu časť svojej mágie. Nechať objekty vznášať sa určite nebolo nič špeciálne, ale napriek tomu ho to ohromilo.

,,Kam zmizla tvoja konská spoločníčka?"

Spod prikrývky vykukla modrá šupinatá hlava. Had zliezol na zem a tam sa premenil naspäť do svojej pravej podoby vranej kobyle.

,,Mal by som si začať zvykať. Pri tebe nič nie je normálne."

,,Pravda. Ale aspoň nie je nuda."

,,Nevyveď žiadnu hlúposť, teraz keď môžeš znova čarovať."

,,Čo za hlúposť máš na mysli?"

,,Využívanie čarov na vlastné účely?"

,,Počkať, ty mi naznačuješ že teraz keď mám časť svojej mágie, dostanem amok a pozabíjam všetkých ostatných čarodejov, pomstím sa za svoj únos a potom sa veľkolepo vrátim do vlastného kráľovstva? Nie, ničoho podobného sa nemusíte obávať."

***

Aurora sa zotavovala veľmi rýchlo. Neprešiel ani len deň a už svojím zjavom desila obyvateľov hradu. Správy o tom že už môže používať mágiu sa šírili ako požiar. Ako by to nebolo dosť, na krku a pleciach jej permanentne prebývala modrá zmija.

Bolo jej to jedno, už si na to zvykla. Čo jej však jedno nebolo, bol fakt že kráľovná začala veľmi čulo plánovať jej svadbu s princom. Nielen že sa jej samotná predstava že by sa mala za niekoho vydať sa jej hnusila, ešte k tomu nemohla nič povedať. Všetky jej názory kráľovná ignorovala a robila si všetko po svojom, ignorujúc fakt že by ju Aurora mohla jedinou myšlienkou premeniť na popol. Takto dopadá najmocnejšia žena aká kedy žila, nemá ani len moc nad svojou svadbou.

Kráľovná Aellance riadila absolútne všetko, od strihu šiat až po zoznam hostí. Jej plán bol od začiatku jasný, ale napriek tomu si spravila menšiu radu ohľadom tejto udalosti. Skladala sa zo Samanthy, pár šľachtičien a Aurory.

Aurora musela počúvať tie Pätolizačky ako podporujú Aellance v každom jej rozhodnutí. Nechápala čo tam vlastne robí, keď všetko čo povedala bolo buď ignorované, alebo označené za hlúposť.

***

,,Dámy, navrhujem usporiadať maškarný bál týždeň pred svadbou. Každého identita by sa na chvíľu stratila," navrhla kráľovná a odpila si z čaše.

,,To je výborný nápad veličenstvo. Hostia by sa mohli zabaviť bez toho aby riešili záležitosti postavenia," štebotala nadšene Samantha.

,,Nečakala som že to poviem, ale je to tak. Toto je prvý nápad ktorý tu zaznel čo sa mi naozaj páči," Aurora neklamala. Keby mala masku a jej totožnosť by zostala skrytá, aspoň na chvíľu by sa mohla zabaviť bez toho aby sa jej okolie desilo jej prítomnosťou.

,,Výborne, takže platí!" zajasala kráľovná. ,,A teraz späť k zoznamu hostí. Kto nám tam chýba? Aby sa niekto neurazil že nedostane pozvánku na kráľovskú svadbu."

,,Hmm, čo tak moji rodičia?" Aurora ich tam moc nechcela, ale testovala či sa jej aspoň toto podarí presadiť.

,,Zlatíčko, veď si ani nepamätáš kto to je. Ako máme pozvať neznámu osobu?"

,,A niekto iný mne známy? Je to hlavne moja svadba."

,,Veď žijú za hranicami, ako sa k nim má dostať pošta?"

,,To nemám problém zariadiť."

,,A čo by si slušní ľudia pomysleli keby medzi nimi sedeli mágovia, draci, a kto vie čo ešte."

Tento rozhovor jej prišiel nesmierne zbytočný. ,,Tak na čo tu každý deň s vami sedím niekoľko hodín, keď aj tak nič neovplyvním?"

,,Si nevesta, musíš tu byť, nemôžeme ti zorganizovať svadbu my."

Víno v kráľovninej čaši začalo bublať. ,,Lebo to vôbec nerobíte, však?! Ja túto svadbu nechcem, ale nemám na výber!"

,,Uvedom si s kým sa rozprávaš, mladá dáma. Pre teba ako divošku zo západu je nesmierna pocta, že si môžeš vziať princa! Že ťa vytiahneme spod toľkých povinností ktoré si mala a budeš si tu môcť bezstarostne žiť ako kráľovná," kráľovná sa zatvárila varovne.

,,Tak za prvé, som staršia než vy všetky dohromady. A za druhé, ja už kráľovnou som, ak to mám spočítať tak to bude viac ako 170 rokov. Západ je oveľa rozvinutejší a modernejší ako toto smrdnuté kráľovstvo. Na tomto svete nie je nikto kto by sa mi mohol rovnať, a vy sa odvažujete diktovať mi ako má vyzerať moja svadba?!" čaše na stole sa triasli, obrazy na stenách sa húpali v chladnom vetre, ktorý prešiel uzavretou miestnosťou.

Aurora sa ledva udržala, aby im nepredviedla pôsobivejšiu ukážku jej sily.  Chcela toho povedať omnoho viac, ale niektoré informácie by mohli prezradiť že má svoju pamäť. Namiesto toho odišla z miestnosti a zatresla za sebou dvere.

***

Aurora sa už ďalších schôdzí nezúčastnila. Nemala zapotreby spôsobovať si zlú náladu. Stačilo jej to, že čas sa krátil a ona zatiaľ netušila, čo so svojou situáciou urobí. Raz sa dokonca pristihla pri myšlienke, že spraví to čoho sa princ obával. Jednoducho za účelom pomsty všetkých pozabíja a vo veľkom štýle sa vráti domov. Ale to hneď zamietla.

,,Ale Aurora, ty vieš že je to dobrý nápad. Ty vieš že môžeš spraviť čokoľvek chceš. Si mocná, sama si to povedala," v hlave sa jej ozval zvláštny hlas.

Nie, spadnúť na cestu zla rozhodne nebola odpoveď akú chcela. Ona nie je tou zlou, nie je vraždiaci stroj bez štipky citu.

***

Maškarný bál sa mal konať už dnes. Auroru prepadala úzkosť, pretože stále neprišla na riešenie problému.

Venovala sa radšej príprave masky. Svojou mágiou vytvárala svoje dielo, kúsok po kúsku. Najprv si spravila podklad. Maska mala tvar dračej hlavy, zdeformovanej aby sedela na ľudskú tvár, ale stále bola pôsobivá a rozoznatelná. Pridala na ňu zlaté šupiny, rôzne drahokamy a kvety.
Celkový dojem bol trošku strašidelný, ale elegantný.

Síce bude pod maskou draka siahajúcej len cez pol tváre ľahko rozpoznateľná, nesnažila sa úplne zatajiť svoju identitu. Aj tak by sa jej to nepodarilo.

Ďalší dôkaz že keď mám chuť, celá kapitola je hotová ani nie za pár hodín. Škoda len že takto produktívna nie som častejšie. Táto kapitola bola hotová deň po zverejnení predchádzajúcej, ale tak dobrá aby som ju hneď publikovala nie som :D