Dragon Blood

Kapitola 92

Sedela v jedálni pri dlhom stole. Na druhej strane sedel ujo Razin a snažil sa ju ignorovať. Teta Tyla sa ani len neukázala.

Pozerala do taniera a snažila sa zahnať slzy. Muselo byť pre nich ťažké hostiť vraha svojej dcéry a plne chápala ich správanie. To však neznamenalo že ju to neranilo.

Bez tejto rodiny by sa nedožila ani desiatich rokov. Bez nich by nebola tam kde je. Dve a pol storočia jej prekazovali láskavosť, štedrosť a starostlivosť.

A teraz jej prekazovali jedine opovrhnutie, sklamanie a nenávisť. Právom.

Vo dverách sa zjavil Niklas. Keď ju uvidel, pokrčil nosom. Ani si nesadol, iba si naložil jedlo na tanier a zmizol.

Aspoň Rija mala viac slušnosti a sebazaprenia aby si sadla. Zčasti to mohlo byť aj tým že ona a Hana až tak prerfektne nevychádzali.

To že bola od Aurori o vyše dvetisíc rokov staršia by na prvý pohľad nikto nepovedal. Svetlohnedé kučeravé vlasy mala zopnuté zlatou sponou a jantárové oči orámované čiernou linkou. Na béžových šatách nemala ani len jeden záhyb.

,,Dobré rá-" ozvalo sa od dverí.

Aurora si povzdychla.

Rija sa otočila. ,,Jarin! Sadni si!"

,,Nebudem sedieť pri tom istom stole s ňou!"

,,Sadni si!" prikázala mu.

,,Ale otec-"

,,To že sa tvoj otec správa neslušne, neznamená že to budeš robiť aj ty!"

Spustil ramená a odšuchtal sa k stoličke. Ruku mal stále v obväze. ,,Áno mama."

Aurora si ho pamätala iba ako malého chlapca. Ako kráľovná sem už nemala toľko času chodiť. A to chlapča trávilo väčšinu času na vojenskej akadémii alebo na potulkách v meste.

,,Ale no ták, nie je až taka hrozná," povedala vyškerená Cierra.

,,Uvedomujete si, že tu sedím s vami, však?" povedala otrávene.

,,Bohužiaľ áno," odvrkol Jarin a Rija ho spražila pohľadom.

,,Ale dosť! Budeš sa správať tak ako sa patrí!"

,,To je v poriadku, len nech vyjadrí svoj názor. Nie je to nič čo by som už nepočula predtým."

Rija zdvihla jedno obočie ale prikývla.

Do jedálne sa konečne dostavil aj Peter.

Aurora sa uškrnula. ,,Tak, keď už ste tu obaja, mi pekne vysvetlíte čo vás to napadlo ísť na Tritai."

Peter previnilo pozrel do zeme.

Rija a Razin sa šokovane nahli dopredu.

,,Vy ste išli kam?! Prečo ste ma nevzali so sebou?" vyhŕkol Jarin.

,,Na mňa nepozerajte, ja som nevedela kam ideme až dokým sme neboli pred bránou! A nesúhlasila som s tým!" ohradila sa Cierra.

,,Tak krpec, máš čo vysvetľovať," povedala Petrovi.

,,Ja neviem. Chcel som sa poriadne preletieť. Inštinkty ma zatiahli tam."

,,Tak to máš teda dobre zvláštne inštinkty. Ak by boli v poriadku, hnali by ťa od toho miesta čo najďalej. Povedz mi presne čo sa tam stalo."

,,Priblížili sme sa k bráne a vybehla z nej nejaká dymová príšera. Nakričala na nás že máme vypadnúť inak o tom povie tebe. Potom to na mňa zaútočilo, tak som odletel preč. Stačí? Nič strašné sa nestalo. Neviem prečo sa tej ruiny všetci tak bojíte. Jediné čo ten prízrak spravil bolo dať vedieť Aurore kde sa nachádzame. Čo nechápem prečo by nejaká zakliata beštia robila."