Dragon Blood

Kapitola 85

Spálila každého kto po nej vystrelil šíp. A že ich bolo.

Pustil sa za ňou veľký zelený drak. Bol takmer dva krát tak veľký ako ona. Jeho drápy boli predĺžené o kovové čepele.

Než sa k nej dostal, udrel doňho blesk a tmavofialové čeľuste sa mu zacvakli do chvosta.

Zeleným drakom prešli vlny elektriny. Z blán jeho krídiel sa dymilo. Zahnal sa po Ceresovi ale vyslúžil si len ďalší elektrický šok.

Drak stratil vedomie a Ceres ho nechal padnúť do mesta. Vážne poškodil dva domy.

Ceres po ňom pre istotu ešte vychrlil modrý oheň.

Drak ktorý k nim letel pribrzdil. Ceres zavrčal a drak sa okamžite otočil na útek.

Karax bol obrovský drak, ale Ceres bol o štyristo rokov starší a teda aj väčší. Bol štíhlejší a rýchlejší. Jeho šupiny elektrizovali a svietili.

Aj malý energický drak bol desivý súper pre väčšinu drakov. Ceres bol ako živá nočná mora.

Aurora sa otočila späť k mestu. Severná časť sa menila na ohnivé rujny ako boj postupoval hlbšie dnu.

Zewat jej prirástol k srdcu. Nechcela ho vidieť v rujnách takmer rovnako ako Mirenu. Bolo jej ľúto že sa jej nepodarilo odvrátiť to.

Niektorí ľudia však boli zaťatí puci. Tewe aj rebeli.

***

Museli ustupovať. Zbierali nové posily celé mesiace ale aj tak to proti Aurorinej armáde nestačilo.

Cierra mala Petra lepšie počúvať keď hovoril o boji v meste. Na jej citlivý sluch neustále útočili zvuky. Rev drakov, padajúce budovy, výbuchy mágie, nárazy zbraní, výkriky ľudí,... Všetko to ju dezorientovalo a na spánkoch cítila tupú bolesť.Srsť jej vlka sa menila zo sivastej na sýto červenú. V tomto pekle sa mu nepáčilo o nič viac ako jej ale statočne bojoval.Preletel nad nimi drak a vychrlil modré žeravé plamene.
,,Pozor!" vykríkol Peter a vytvoril nad nimi magický štít.Ohňom roztopený sneh v priebehu sekúnd zmrzol na ľad.Aurora sa otočila a letela na nich naspäť. Bola menšia ako na začiatku.Zniesla sa nebezpečne nízko.Cierra zhíkla. Dračie pazúry sa jej zaryli do rúk a ocitla sa pár metrov nad zemou.

,,Pusti ma!" vykríkla, bezvýznamne.

Dračica roztiahla krídla a pustila ju do kopy snehu. Než sa stihla pozviechať, Aurora sa premenila, schmatla ju za vlasy a pritisla jej ostrie meča na krk.

Srdce jej hrôzou bilo až v krku. Ak sa čo i len trochu pohne, rozreže si kožu.

Peter k nim bežal cez celú dlhú ulicu. Rebeli mu uhýbali z cesty.

,,Stoj kde si, inak príde o život!"

Prudko zabrzdil. ,,Si v obkľúčení! Neopováž sa jej ublížiť!"

Zasmiala sa a potiahla Cierru vyššie. ,,Inak čo? Nedokázal si ma zabiť pred hodinou, nedokážeš to ani teraz!" posmievala sa mu.

,,Vtedy som nemal dostatočný dôvod," povedal chladne.

Cierra sa striasla. Myslel to vážne. Nikdy nechcela vidieť ten výraz v jeho tvári znovu.

,,Spolupracuj!" ozvalo sa jej v hlave a Aurora ju šklbla dozadu. Miesto kde sa jej meč jemne dotkol pálilo.

,,Čože?!" zasyčala nechápavo.

,,Pros, skuvíňaj, plač! Čo ja viem, rob niečo!"

Kráľovnin rozkaz ju zarazil. Nasledovala jej pohľad. Vôbec nepozerala na Petra, ale na postavu na druhom konci ulice. Jej dar videnia jej napovedal že ten muž má obrovské množstvo mágie. Rovnaké ako Kráľovná za ňou. Tewe.