Dragon Blood

Kapitola 16

Aurorine kroky sa odrážali od chladnej kamennej dlážky. Roztvorila staré železné dvere a do nosa jej udrel pach plesne, strachu a smrti. Túto časť hradu neznášala, no predsa do nej vošla s úškrnom na perách. Napriek tme videla dobre. Prešla dlhou chodbou a zastavila až na úplnom konci.

,,Kto je tam?" ozvalo sa pred ňou.

,,Tvoja smrť."

,,Takže si to myslela vážne. Ja že ma máš ešte rada."

,,Smrteľne. A človek ako ty nemá v mojom srdci miesto."

,,Hej, tam nemá miesto nikto. Ty totiž žiadne nemáš."

,,Pokojne si to svoje vylej, viac príležitostí mať už totiž nebudeš. Ak sa teda nemieniš sťažovať potkanom."

,,Rád by som, určite majú viac súcitu ako ty. Bohužial žiadne tu nie sú." 

,,To sa dá veľmi jednoducho napraviť."

V cele zapišťal potkan. A po ňom stovka ďalších a všetci sa vrhli na obyvateľa cely. Človek zhíkol a následne zasyčal od bolesti keď ho potkany hrýlzli a škriabali.

,,Zbláznila si sa?"

,,Ale kdeže. Ešte toho mám pre teba nachystaného veľa. A radšej sa správaj dobre, inak tam pridám aj kastráciu!"

,,Aurora!"

,,Torej! Čo si čakal že ti spravím keď sem len tak napochoduješ napriek tomu, že som ti vyslovene povedala že čokoľvek o tebe sa ku mne dostane, si mŕtvy?! Si si myslel že ťa tu len tak nechám pobehovať aby si dokončil, čo si začal a napáchal ešte viac škôd?!"

Torej sa na chvíľu zamyslel. ,,Vlastne...vlastne áno. Nie že by som chcel obnoviť kruh Trinástich*, ale čakal som že si zabudla. Že si si to rozmyslela."

,,Kruh Trinástich neobnovíš, pretože všetci tvoji všivaví spoločníci "náhodou" prišli o pamäť."

,,Aurora prosím! Nechcem nič zlé, daj mi druhú šancu!"

,,Tú si dostal a premrhal. Mohla som ťa dať verejne popraviť. Vlastne, MALA som ťa dať verejne popraviť. Namiesto toho som ťa poslala do vyhnanstva k Pani Juhu. Až nadosmrti si mal podliehať jej mágii. Keď už sme pri tom, ako to že tam nie si?"

,,Pustila ma za dobré správanie."

,,Hej a ľudský kráľ je milý a priateľský. To ti tak verím. No nič, tvoj dnešný čas na rozhovory vypršal" vošla do cely a schňapla mu ruku. Dýkou mu spravila dlhú ale plytkú čiaru od ramena až k zápästiu. Potom s tresnutím dverami odišla.

                                                                 ~                          ~                        ~

Peter sa z trhnutím prebudil. Rozpamätával sa kde je a čo tam robí. Tápal v tme ale uvedomil si že je vo svojej veži a že je ešte noc. Bol to len sen. Aurora nemá záľubu v mučení a pod hradom nie je žiaden čudný väzeň. Teda, snáď tam nie je. Čo to Aurora ráno vravela o tých divných snoch? Nech to bolo čokoľvek, ráno sa jej na to spýta.

                                                                 ~                         ~                          ~

Aurora však ráno a vlastne ani celý deň na hrade nebola. Ani Cass takže Peter sa musel celý deň zabaviť sám. Ráno si pri posteli našiel mapu hradu. Rozhodol sa že si celý hrad lepšie pozrie. Na mape bola aj zbrojnica. Uškrnul sa a rozhodol sa že zájde najprv tam. Mapu vzal so sebou.