Peter tak ako každý vyššie postavený chlapec v Hesiari, hlavnom meste kráľovstva ľudí, navštevuje vojenskú školu. Vynikajúcim prospechom však zakrýva tajomstvo: neštíti sa drakov ani mágie.
Jedného dňa narazí na osobu, ktorá mu jediným skutkom prev...
V zrkadle obdivovala svoj výtvor. So svojím vzhľadom bola nesmierne spokojná. Vyzerala tak, ako mala. Ako kráľovná. Mala na sebe svoju dračiu masku so zlatými šupinami a šaty tmavomodrej farby . Navyše do šiat boli všité malilinké kryštáliky striebornej a zlatej farby, tvoriace vodopády hviezd. Šaty nemali rukávy ani ramienka. Na rukách mala krátke rukavice bez prstov, rovnakej farby ako šaty. Celé to bolo nesmierne elegantné, ale nepôsobilo to dojmom preplácanosti.
Čo tam po tom že nebude zapadať. To nebude nikdy, takže sa o to už ani nemusí pokúšať. Hoci by bolo tak pekné vyjsť medzi ľudí bez toho, aby si ju obzerali ako exponát v múzeu, ak v tejto krajine nejaké sú, alebo aby ľudia nerobili znamenia na ochranu proti temnote, či sa jej neklaňali ako bohyni len aby ich ušetrila. Ako by mala permanentne na rozume len zabíjanie.
Vyšla z izby pripravená čeliť pohľadom. A nech si ju obzerajú, veď majú čo.
***
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Tak ako všetky plesy a bály na ktorých sa Aurora za svoj život zúčastnila, aj na tomto sa cítila zvláštne. Nebolo to ohromným množstvom ľudí a pohľadov. Na to si už zvykla a dokonca sa v takých momentoch zvykla cítiť dobre. Ale toto nebola bežná oslava na hlavnom námestí v Mirene, ktoré vždy zahajovala príhovorom. Ani to nebolo honosnými šatami. Prepychová látka jej nebola neznáma. Skutočným dôvodom, prečo nemá rada podobné udalosti je zvýšené riziko, že sa niečo stane. Veľa ľudí poskytuje dokonalé krytie. Navyše po vypuknutí zmätku sa kriminálnik jednoduchšie vytratí.
Všetky svoje dojmy sa jej podarilo dokonale zatlačiť do úzadia a nasadiť na tvár nadradený úsmev. Nič čo sa v tento deň stane, ju nevyvedie z rovnováhy. Nemôže si podobné veci dovoliť, také niečo môže spraviť iba nízko postavená osoba.
Veľká sála bola plná horiacich sviečok, vytvárajúcich tajomnú atmosféru.Nebolo ich zapálených toľko ako na normálnom plese, takže v miestnosti bolo prítmie. Za oknami v zlatom ráme sa rozlievala noc. Hostia sa medzi sebou zabávali, popíjali víno ktoré im na zlatých táckach roznášali upravené slúžky.
Aurora si všimla princa ako tancuje so svojou mladšou sestrou. Obaja vyzerali veľkolepo. Mladá princezná sa vznášala v šatách farby borovicového ihličia s bielou čipkou, dozdobené kryštálmi a smaragdami. Pás mala previazaný bielou šerpou, z ktorej mala na chrbte spravenú mašľu. Tmavohnedé vlasy mala upravené striebornými ozdobnými hrebeňmi. Na hlave mala strieborný diadém kopírujúci kráľovninu korunu. Oproti princovi bola taká malá.
Aurora si spomenula na situáciu, keď sa princezná učila spoločný jazyk. Aurora sa vtedy neovládla a dala najavo že ho ovláda. Spoločný jazyk bol totiž úradným jazykom Teawarthu. Nad tou spomienkou sa musela úprimne usmiať. Už je to 5 mesiacov, odkedy prestala byť na tomto hrade slúžkou.
Nikde však nevidela ich ostatných súrodencov. Ewann bol korunný princ, no mal ešte 2 bratov, dvojičky Ressiana a Gaviusa. Bolo im 16 a doteraz boli u rodinných príbuzných niekde na východe. Aurora sa preto s nimi ešte nestretla, ale podľa jej informácií by mali už byť v Hesiari. Nemala moc záujem stretnúť sa s nimi a vydieť ich výraz keď zistia kým je. Kto vie ako by zareagovali, keby zistili že osoba ktorá im definitívne odreže prístup ku korune je nesmrtelná čarodejnica. Ewann ich neopísalako zlých a zákerných, ale toto by otriaslo kýmkoľvek.
