Kapitola 89

166 17 39
                                    

Jeho cesta sa chýlila ku koncu. Musel obchádzať more po súši a to mu to celé príšerne predĺžilo. Tam kam išiel však lode z Daevonu nechodili.

Teraz však sedel na jednej z lodí čo išli po rieke do vnútrozemia Brizaru.

Prenasledovali ho myšlienky o Aurore. Už sa ich takmer zbavil. A potom, presne pred týždňom to ucítil.

Súčasťou prísahy pri vstupe do kráľovskej stráže bolo získať schopnosť vycítiť keď je panovník v nebezpečí.

A Aurora bola v poriadnom nebezpečí.

Viac ako hodinu bojoval s nutkaním proste letieť za ňou. Teň ťah bol najsilnejší aký cítil za veľmi dlhý čas.

A potom to proste uťalo.

Robilo mu to starosti. Čo sa s ňou stalo?

Tavana mu zaryla drápy do pleca. Vedela kam sa jeho myšlienky uberajú a nepáčilo sa jej to.

,,Zas tu stáť takto sám?" ozval sa za ním Ulhau. Patril k aristokratom Brizaru a preto si zaumienil že Karax je jediný na tejto lodi hodný jeho spoločnosti.

,,Zaujímať ma, čo tak stmaviť tvoju tvár," Ulhau sa oprel o zábradlie vedľa neho. Žmurkal naňho tými obrovskými očami svietiacimi. Okraj jeho klobúka narazil do Tavaninho chvosta. Musel tú ohavnú vec nosiť bez prestávky, pretože jeho extrémne biela pleť nezniesla slnečný svit.

Karax zavrčal. ,,Do mojej jazvy ťa nič!"

Ulhau odskočil. ,,Hou! Ja nemyslieť jazvu, ja myslieť čo ťa trápiť!"

Karax sa z hlboka nadýchol a upokojil. Bude sa musieť viac kontrolovať. Samozrejme že sa tento krpatý tvor nevedel vyjadrovať, veď to bol preňho cudzí jazyk.

,,Odpoveď je tak či tak rovnaká. Moja kráľovná."

,,Aurora Lunesse? Tá tyranka? A čo s ona?"

,,Nič. Absolútne nič."

Vo vode sa pohla vodná víla. Vynorila hlavu nad hladinu, zamávala a zvodne žmurkla.

Znechutene sa odtiahol a odišiel do svojej kajuty.

Stretol všetky tri hlavné rasy Brizaru a ani jedna mu nebola veľmi sympatická. Vodné víly ho chceli stiahnuť pod hladinu. Aristokratický Dahlea zvyknutý iba na pohodlný život v jaskyni ho neustále otravoval a vyvádzal z miery. Bežný ľud, Kerenï, sa síce naňho vzhľadovo podobal najviac, mu nerozumel a díval sa naňho cez prsty.

Videl však prečo si Cass vybrala práve túto krajinu. Ako vodný tvor do krajiny riek veľmi dobre zapadala.

Táto krajina popierala všetku logiku. Pretekala ňou viac ako stovka riek. Napriek tomu bola vyprahnutá, zem neúrodná a plná kameňov. Miestni o tom mali nejakú legendu. Samozrejme, vždy sa našla nejaká legenda. Ak si dobre spomínal, jednalo sa v nej o spor medzi Raynem, Večným vody a Avilyou, Večnou zeme. Niečo mu však vravelo že by to predsa len mohla byť pravda. Sám videl čo taký Večný dokáže.

Blížili sa k miestu, ale stále ho čakalo ešte pár hodín plavby. Na vode sa mu nepáčilo. Už sa plavil štvrtý deň. To bolo presne o štyri viac ako by sa mu páčilo. Našťastie nemal morskú chorobu. To už by bola vážne čerešnička na torte.


***


Vrátil sa znova na palubu. Potreboval čerstvý vzduch. Scenéria sa zmenila z plochej kamennej pláne na niečo čo sa podobalo kamenným kopcom.

,,Á, tu si!" Ultau sa k nemu okamžite pripojil.

Odolal nutkaniu prevrátiť očami. Aspoň niekto bol ochotný sa s ním rozprávať. Mohol to využiť na otázky.

Dragon BloodМесто, где живут истории. Откройте их для себя