Dragon Blood

Kapitola 13

Pra-drak chňapol do prázdna. Na mieste, kde bol predtým Cassin krk, bola iba holá zem. Obzeral sa okolo seba, no nikde ju nevidel. Zabodol oči do Petra. Obaja boli zmätený a nechápali kam zmizla. Ani jeden si nevšimol malú postavu s mečom pod pra-drakovým bruchom.

,,Myslel si si, že ma len tak ľahko zabiješ. To vážne vyzerám až tak slabo? A čo povieš na to, ak teraz ja zabijem teba?" zakričala spod pra-draka.

,,To nedokážeš" odvetil jej bez zaváhania pra-drak.

,,Vážne? Tak sleduj! Alebo mám radšej povedať cíť?" meč bez väčších ťažkostí prešiel cez dračie šupiny a rebrá. Prepichol mu pľúca a putoval ďalej až k črevám. Z otvorenej rany sa na Cass vyliala horúca krv.

Pra-drak zareval a zrútil sa na zem. Cass ledva stihla odskočiť.

,,Čaká ťa dlhá a bolestivá smrť" informovala ho a prišla bližšie k jeho hlave ,,ale ja ti ju môžem skrátiť."

..Nezabíjaj ma! Som posledný svojho druhu!"

,,To je mi jedno! Zomrieš tak či tak. A buď rád že umieraš mojou rukou! Ak by sa to sestra dozvedela, zabila by ťa. Respektíve utýrala na smrť."

Pra-drak položil hlavu na zem a zatvoril oči. ,,Tak ma teda zabi, nech to už mám za sebou" povedal po chvíli.

Prikývla a zabodla mu meč do hlavy. Šklbol sebou a rozplynul sa na čiernu hmotu. Meč zmizol spolu s ním. Cass sa kriticky pozrela na svoje ruky a otrela si z nich krv do šiat. Svižným krokom prešla až k Nethe a vysadla na ňu. Peter stále neveriacky čučal pred seba. Potriasol hlavou a pustil opraty, ktoré doteraz pevne zvieral. Dokonca si ani neuvedomil, že zadržiava dych. 

,,Ak chceš, odpoviem ti na jednu otázku" navrhla Cass. ,,Ale predom ťa upozorňujem, nepoviem ti čo je Aurora."

Odpoveď na túto otázku chcel asi najviac. Teraz sa nevedel rozhodnúť pre jednu, keďže nezodpovedané otázky stále pribúdali. Čo sa jej má spýtať? Kto bola jeho mama? Prečo je Aurora taká chladná? Prečo sa ho všetci snažia zabiť? Prečo vždy keď stretne Lavender nastane nejaká pohroma? Kto je tá čudná patrónka z jeho snov? Čím si zaslúžil život na hrade? Ako spolu súvisí on a nezhody medzi bytosťami? Kam sa jeho mama podela? Prečo ho otec nenávidí? Tieto a mnoho ďaľších otázok mu vŕtali hlavou a nevedel si vybrať tú, na ktorú potrebuje odpoveď najviac. Môcť sa tak spýtať na viac, bolo by to jednoduchšie. 

,,Mám to!" zvolal víťazoslávme.

,.Takže?"

,,Prečo sa Aurora a Lavender nenávidia?"

,,Čakala som skôr, že sa spýtaš na Hanu, alebo na to proroctvo. Ale fajn, ako chceš."

,,Počkaj! Ty vieš čo mám s týmto humbukom okolo vojny spoločné, a nepovieš to rovno?!"

,,Položil si otázku, už to nemôžeš zmeniť" zanôtila.

,,Ale..."

,,Žiadne ale! Tak necháš ma už odpovedať?"

,,Tak hovor."

,,Pred asi 230 rokmi sme boli ja, Hana a Lavender najlepšie priateľky. Chodili sme na školu mágie, samozrejme. Väčšina študentov boli draci, ale zbytok boli iné čarovné bytosti s ľudskou formou a ako inak, aj ľudia a miešanci. Miešancom bol každý, komu draci vyčuchali neznámi pôvod, alebo polokrvnosť. Ako to už býva zvykom, miešanci boli utláčaní, šikanovaní, a občas si z nich čistokrvní, alebo aj nepoškvrnení ako sa nazývali, robili sluhov. Ani v mojom prípade to nebolo inak. Ani priateľstvo s dvoma najobdivovanejšími dievčatami na škole to moc nezmenšilo. Všetci sa na mňa pozerali zvrchu, ako na nemehlo, príšeru ktorá sa nikdy nemala narodiť či vyliahnuť. Denne som znášala posmešky, žartíky či útoky. Mágia mi nešla, keďže som stále počula hlasy ,pokazí to', ,miešaná' a podobné, čo mi podkopávali sebadôveru. Najhoršie však boli hodiny letu pre okrídlených. S úbohým ,nezavadzaj' alebo ,nekaz vzduch' ma zhadzovali z oblohy. Už som prestala počítať zranenia či zlomeniny. No späť k podstate.