Dragon Blood

Kapitola 12

,,Ale čo, Cassandra, nečakal som uvítací výbor" povedal cudzinec keď boli 15 metrov od brány.

,,Volám sa Cassidy. A ja som zas nečakala že budeš mať ešte odvahu prísť do kráľovstva, po tom čo si spravil, a už vôbec nie že budeš riskovať smrť priblížením sa až tak blízko k Rore."

,,Iste, Cassandra, toto si nemohla čakať. A Rora. Rora je jednoducho Rora, pochybujem že splní túto vyhrážku."

,,Provokuješ ma?"

,,Nie! To by som si nikdy nedovolil."

,,Rora svoje vyhrážky vždy plní. A v tvojom prípade si dá určite špeciálne záležať."

Chlap sa rozosmial.,,Míliš sa. Má ma priveľmi rada."

,,Chceš si to overiť? Na tvojom mieste vezmem nohy na plecia skôr, ako sa tu Rora objaví," odmlčala sa a zadívala sa naňho ,,lebo potom už bude neskoro, pretože žiadna tretia šanca nebude."

,,Už si to overujem. A nemyslím si že mi hrozí nejaké nebezpečenstvo." 

Aurora okolo nich prešla so širokým úsmevom a otvorila jedno krídlo brány.

,,Ale Rora, sľubovala si..." Cass sa zasekla, pretože muž práve prechádzal cez bránu, keď sa na Aurorinej tvári zjavila nepríčetná zúrivosť. V zlomku sekundy sa muž ocitol na zemi s čepeľou Aurorinho meča, ktorý sa tam len tak zjavil, pritisnutým ku krku. Aurora vrčala ako nejaké zviera. Muž sa pri tom zvuku mykol a po krku mu teraz tiekol pramienok krvi.

,,Varovala som ťa a bola som dosť zhovievavá na to, aby som ťa vtedy nezabila ale iba vyhnala. Nechala som ťa žiť za podmienky, že sa k hraniciam mojej ríše nikdy nepriblížiš. A ty si natoľko drzý aby si sa ukázal pred mojím zámkom. Je tvoja chyba, že si svoj život dostatočne nevážiš, tak teraz nes následky!" Tresla ho naplocho mečom po hlave, až to zadunelo. Muž zostal bezvládne ležať na zemi.

Nastalo ťaživé ticho, keď sa nikto z prítomných nedokázal pohnúť. Peter si uvedomil, že zadržiava dych, až keď mu došiel. Vydýchol a odvážil sa opýtať. ,,Je....mŕtvy?"

Aurora nechala meč zmiznúť. Zúrivosť sa z nej pomaly vytrácala. ,,Nie, nie je. Je len v bezvedomí."

,,A nesľúbila si, že ho zabiješ? Či tvoje sľuby už nič neznamenajú?" vyčítala jej Cass.

,,Svoje sľuby do bodky plním, či chcem alebo nie. Veď ja ho aj zabijem, lenže v mojom sľube nebolo že hneď. Tak mi dopraj trochu radosti z jeho mučenia" znechutene doňho kopla. Chytila mužovho koňa a otvorila aj druhé krídlo brány aby dnu vpustila koč. Jednému z kočišov vopchala do ruky koňovu uzdu a prikázala mu nájsť mu box. Potom aj s mužom zmizla a zanechala za sebou len pár modrých iskričiek.

Cass  už stála v bráne. ,,Pohni" zakričala na Petra, otočila kobylu, rozbehla sa popri bráne po lesnej ceste, potom doňho zabočila a zmizla v ňom.

Stromy boli dosť nahusto, takže trvalo hodnú chvíľu, kým Peter pred sebou zahliadol Cass. Netheriele zjavne hustý porast neprekážal. Klusala pomedzi stromy svižným tempom. Nakoniec ju ale predsa nejak dobehol.

,,Dúfam, že vieš skákať..."

,,Isteže."

,,...na koni. Nabudúce počkaj čo dopoviem."

,,To nie, prečo?"

,,Pretože" ukázala na niečo pred nimi. Peter najprv nevidel nič zvláštne, no potom si všimol strom spadnutý cez cestičku. ,,v tom prípade je najvyšší čas naučiť sa to."