Moje ústa sa zvlnili v obrovskom úsmeve. Popravde, nikdy som od nikoho nedostala žiaden kvet. Ale mimo toho ma veľmi potešil fakt, že sa o tom chcel rozprávať, lebo čím ďalej som nad všetkým premýšľala, tým viac som začínala veriť, že mohol mať Darrell pravdu a Noahovi nešlo o nič iné, len ma využiť, aby zabudol na svoj žiaľ. No zároveň som si akosi stále nechcela pripustiť, žeby bol niečoho takého schopný.

   "Ďakujem," vzala som si od neho ružu a bezmyšlienkovite som si k nej privoňala. "Idem ju dať do vázičky a potom. . . potom by sme sa mohli ísť prejsť. Bude lepšie, keď to preberieme vonku, chápeš. . ."

   Noahovo prikývnutie ma upokojilo. Aspoň som mu nemusela vysvetľovať, že mám doma aj mamu aj brata, ktorý by bol schopný celý náš rozhovor počúvať a potom sa mi vysmievať alebo čokoľvek iné, čo by mu padlo vhod.

   Ružu som zaniesla do svojej izby a strčila ju do pohára s vodou. Pochopiteľne, do kuchyne som ísť nemohla, pretože tam by sa ma mama všetko vypytovala a teraz som nemala veľa času, aby som jej vysvetľovala, prečo mi dal Noah ružu, keď doteraz mi nevedel ani na meno prísť. Keby o tom vedela, stavím sa, že by nám s Collinsovými pomaly svadbu chystali.

Pred odchodom som zakričala mame, že sa o chvíľu vrátim a radšej som za sebou zabuchla skôr, ako stihla vyzvedať.

"Takže," začala som, keď sme sa dostali do bezpečnej vzdialenosti od nášho domu. "O čom si to chcel hovoriť?"

Bola to neuveriteľná myšlienka. Ešte týždeň dozadu by som sa pri predstave, že ja a Noah budeme spolu viesť spoločný rozhovor a ešte k tomu osamote, asi rozosmiala. Je to ako keď ste zamilovaný do nejakej svetovej hviezdy, ktorá o vašej existencii nemá ani tušenia a vy aj napriek tomu snívate o tom, že sa jedného dňa o vás dozvie a bezhlavo sa do vás zamiluje. No a mojou svetovou hviezdou bol Noah, ktorý odrazu stál vedľa mňa a spoločne sme kráčali našou ulicou.

"Chcem ti povedať, že ma veľmi mrzí moje správanie. V piatok som bol dosť opitý a sám neviem, čo to do mňa vošlo," hovoril s humorom, snažiac sa zakryť zahanbenie.

"Nie, nemáš sa začo ospravedlňovať, úplne to chápem. To bude tým rozchodom. . ."

"Práve o tom som chcel hovoriť," prerušil ma, čím si vyslúžil moju plnú pozornosť. "Vieš, nemyslím si, že za to môže ten rozchod. Ali, to, čo som včera povedal, som myslel vážne. Páčiš sa mi. Vždy si sa mi páčila, len som mal kvôli Olivii oči zatvorené. Ale teraz. . . teraz, keď už nemám ruky zviazané, možno by sme. . . možno by sme sa mohli viac spoznať."

Čože?????

Šklbalo mi ústami, len čo sa mi chcelo začať sa usmievať a výskať od radosti. Panebože, veď toto bol môj sen! Noah Collins o mňa javil záujem a nebol opitý! A dokonca mi potvrdil, že to všetko nepredstieral len zo žiaľu, ale všetko myslel vážne. To sa mi snáď snívalo.

"Uhm, no. . . v podstate. . ." začala som nervózne, snažiac sa nedať najavo žiadne emócie.

"Nešla by si so mnou von? Myslím tým, len my dvaja a. . . večera?" usmial sa, zastal uprostred cesty a postavil sa tesne predo mňa.

Vtedy som sa už úsmevu zbaviť nedokázala. "Áno, fajn. Skúsiť to môžeme."

"Skvelé, teším sa," vypískol nadšene a bez rozmyslu ma vtiahol do objatia. Keďže som nemala najmenší dôvod namietať, objatie som mu opätovala a ruky som mu omotala okolo krku. Bola to však len chvíľka, kým sa opäť odtiahol. "Napíšem ti. Dúfam, že ti to nevadí, ale Harley mi dala tvoje číslo."

THE FLAWS OF BEING FLAWLESSWhere stories live. Discover now