Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Darrell ma nečakal pred domom, ako sľúbil. Cítila som sa nepríjemne, keď som vystupovala z taxíku a šofér sa na mňa podozrievavo díval. Určite nevedel, že niekto v tejto časti mesta stále býva. Darrellovo auto už ale stálo pred domom, tak som usúdila, že na mňa nečakal a išiel za jeho dedom sám. Možno sa chceli porozprávať, chápala som to a bola som rada, že sa konečne vracal domov. Potrebuje byť pod dozorom a s ľuďmi, ktorí ho ľúbia.
Keď sme už pri tom, mala by som niekedy zájsť za Feeneyovými a poďakovať im za to, čo pre Darrella urobili. Málokto by dovolil cudzincovi ostať pod ich strechou a obzvlášť nie, ak by robil problémy. Arwenovi rodičia boli skrátka skvelí. A Arwen taktiež, lebo veľmi dobre viem, aké je niekedy náročné to s Darrellom vydržať.
Prešla som ku vchodu a zaklopala na dvere, neustále sa paranoidne obzerajúc okolo seba. Nemyslím, žeby mi niečo hrozilo, ale už bolo prítmie a táto ulica ma, pochopiteľne, ešte stále desila.
Dvere sa otvorili až po niekoľkých dlhých sekundách. Otvoril mi Earl. "Ahoj, Alissa. Som rád, že si sa nakoniec rozhodla prísť."
"Dobrý večer," opätovala som mu úsmev. Prešla som okolo neho, keď odstúpil od dverí, aby som mohla vojsť. Krabicu s donutmi som v kuchyni položila na stôl – chcela som Darrellovi vynahradiť, že som prišla neskôr, ale vlastne som ani netušila, čo rád je. "Nerozhodovala som sa, s Darrellom sme sa dohodli. Nepovedal Vám to?"
"Povedal, že si nie je istý, či prídeš. Vraj ti do toho vošlo niečo dôležité a nemyslel si, že prídeš tak neskoro."
"Nie je neskoro," povedala som len. Bolo okolo šesť hodín a vonku ešte pomerne svetlo. Ak by bola tma, úprimne, asi by som nemala odvahu sem chodiť sama. Ale sľub je sľub. "Je vo svojej izbe?"
"Oh!" vyhŕkol, keď som sa vybrala smerom k jeho izbe. Earl sa hrnul ku mne. "Nie, on. . . sprchuje sa. A nemyslím si, že je najlepší nápad tam teraz chodiť."
Zvraštila som obočie, púšťajúc kľučku, ktorú som už takmer stlačila nadol. "Ako to myslíte? Prečo tam nemám ísť? Je tam s ním ešte niekto?"
Earlovi sa v očiach zjavilo prekvapenie a. . . sklamanie? Neviem, ale rozhodne ho moje slová vzali. Uvedomila som, ako to znelo. Akoby som ho podozrievala z toho, že má niekoho iného. Nemala som to hovoriť. Darrellovi som verila, ale vždy to bolo medzi nami napäté a nikdy som si nemohla byť istá, na čom som. Myslím, že preto som mala určité pochybnosti a strach. No po tom všetkom som verila, žeby mi znova neublížil.
"Nie," hlesol. Dotkli sa ho moje slová, vedela som to. "Nie, nikoho. Vlastne, ak tam chceš ísť, choď. Uvidíš, aké to je, s ním žiť pod jednou strechou."
Nechápala som ho. Mala som sa spýtať, čo tým myslí, ale Earl sa vybral naspäť do kuchyne. Rozhodla som sa ísť za ním a počkať na Darrella tam. Aj tak som nechcela loziť do jeho izby bez jeho prítomnosti a vedomia.
