Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Harley bola pekne napálená, keď som jej oznámila, že do šiestej k nej prísť nestíham. Pôvodne som po rozhovore s mamou ani neplánovala ísť, no mama ma uistila, že je v poriadku a aj tak si už chce ísť ľahnúť. Brandon odišiel z domu asi polhodinu predo mnou, takže mala kopu času na seba. A ja tiež.
Po príchode do Harleyinho domu tam už bolo pomerne veľa ľudí. Ani tento raz nesklamal ochrankár Dwayne, ktorý mi pri vstupe dovnútra pochválil môj outfit. Bolo mi jasné, že to povedal čisto len zo zdvorilosti, pretože som mala na sebe voľné čierne nohavice, hnedý top a čiernu mikinu so zipsom. Vlasy som mala v cope a makeup spravený len tak narýchlo. Ako som už hovorila, dnes večer sa nemám komu páčiť.
Chvíľu som sa len tak nenápadne potuľovala po dome, snažiac sa vyhýbať známym tváram. Veľa ľudí ma však zo školy poznalo a povrchne sa na mňa dívali. Stavím sa, že to bolo mojím oblečením, ale popravde, príliš ma to nezaujímalo. V kuchyni som si naliala do pohára gin, ani som sa neobťažovala to s niečím zapiť a kopla som ho do seba. To isté som urobila ešte ďalších dvakrát, no pri poslednom sa môj dáviaci reflex spustil. Nechýbalo veľa a celé by som to vypľula na zem. Alebo v horšom prípade, na človeka stojaceho predo mnou.
"Alissa?" ozval sa ten človek predo mnou. Bolo to dievča so špinavo-blond vlasmi, ružovými minišatami s veľkým výstrihom, plnými perami a. . . počkať. Ju poznám.
"Harley?" vrátila som jej oslovenie. Ešte som síce nebola opitá, ale udrelo mi to do hlavy. Dúfala som však, že mám len halucinácie a ona predo mnou v skutočnosti nestojí. Vlastne som sa sem prišla len napiť a potom som chcela hneď vypadnúť. Nechce sa mi dnes moc socializovať, no na druhú stranu som si nechcela nechať ujsť príležitosť alkoholu zadarmo.
"Čo to máš, preboha, na sebe?" vyštekla zhrozene. Niekoľko hláv okolo nás sa obzrelo naším smerom, hodilo po mne taký istý znechutený pohľad ako Harley a ďalej sa venovali svojmu. "Toto tu mať nemôžeš!"
"Prečo by som nemohla?" oplatila som jej rovnaký tón. Chytila som pohár položený na stole, v ktorom už bolo niečo naliate. Keď som sa uistila, že to nesmrdí ako alkohol, napila som sa z toho. Bola to čistá voda. Potom som si opäť naliala gin a pokračovala som tam, kde som skončila pred jej príchodom.
"Je to otrasné!" zahundrala. Vytrhla mi pohár z rúk, položila na stôl, schmatla ma za ruku a ťahala za ňou, von z kuchyne. "Poď, musíš sa prezliecť. Požičiam ti niečo moje."
Zastavila som sa, až som chrbtom do niekoho vrazila. Neunúvala som sa však otáčať a zisťovať, kto to je. "Nie! Nechcem sa prezliekať, budem v tomto!"
"Zbláznila si sa? Čo to s tebou je?" spýtala sa nechápavo, snažiac sa prekričať hudbu. Prišla na mňa ohromná horúčava a vtedy som už vedela, že alkohol začal účinkovať. Keď sa Harley opäť načiahla po moju ruku, už som sa nevládala vzpierať a bezmocne som ju nasledovala. Vošli sme do jej izby, ktorú odomkla a následne zamkla.
