Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
Bolo na prvý pohľad jasné, že Arwen stále nie je s našim znovuzrodeným kamarátstvom celkom stotožnený. Neraz po mne podozrievavo pokukoval, alebo mal nejaké nemiestne narážky, ale bol to Arwen, na akého som zvyknutá. Tá otravná stránka je jeho súčasťou a možno mi neuveríte, no chýbalo mi to. I keď mi mnohokrát jeho poznámky zahnali úsmev z pier a prinútili ma myslieť na udalosti z posledného dňa stále a stále dokola.
Jessie trvala na tom, aby som s nimi po škole zašla do nákupného centra. Potrebovala kúpiť darček svojej prababke, ku ktorej ide cez víkend na oslavu. Pravdupovediac, na nákupy sa mi absolútne nechcelo, ale mala pravdu. Ich spoločnosť sa mi zišla na pretriedenie myšlienok a na aspoň chvíľkové umlčanie mojej mysle.
"Podľa mňa," začal Arwen zamyslene. Ruky mal prekrížené na hrudi a zmoknuté vlasy sa mu smiešne prilepili na čelo. Dnešné typické seattlovské počasie bol jeden z dôvodov, kvôli ktorým ma Jess musela prehovárať, nech idem. Poriadny dážď sme tu nemali už zopár týždňov a mne sa nepáčila predstava, že sa po tak dlhej dobe zase socializujem a to zrovna za takéhoto počasia. Hoci som daždivé dni mala rada, moje precízne vyžehlené vlasy protestovali. "Podľa mňa by si sa mala nejak pomstiť. Máš predsa stále ten denník, nie?"
Prikývla som, zatiaľ čo som na sebe cítila Jessien pohľad čakajúci na moju odpoveď. Ticho jedla svoj vegánsky burger, ale počúvala každé jedno naše slovo. Sem-tam dokonca súhlasne prikývla.
"No, tak to treba využiť. Hovoríš, že si stredobodom pozornosti celej školy, že o tebe šíria klamstvá a ohovárajú ťa. Jediným rozumným riešením je, že tú pozornosť odvedieš na niekoho iného," vysvetlil mi. Keď si však všimol môj nechápavý pohľad, pozrel na Jessie, ktorá sa netvárila inak. Potom prevrátil očami. "Alissa, ten denník je tvoje eso v rukáve. Chceli ťa zničiť? Tak ty znič ich."
Arwenove slová ma udreli ako facka. Bolo to tak jednoduché a tak geniálne, až ma prekvapuje, že mi to nenapadlo skôr. No malo to jeden háčik. "To nemôžem urobiť."
"Prečo?" vyštekli obaja naraz.
Jessie vyletel šalát z úst a dopadol na Arwenovu prázdnu tácku. Strelil po nej znechuteným pohľadom. Išla sa mu ospravedlniť, ale ja som jej skočila do reči. "Nie som taká. Neurobím to. Nemôžem zverejniť ich súkromné záležitosti, to nie je správne. A navyše, ak by som to aj spravila, dosvedčilo by to klebety, že som ten denník napísala ja a chcem ublížiť celej mojej partii. Ja budem za hlupaňu, nie oni."
"No a? Môže ti byť ukradnuté, čo si myslia druhí ľudia, Alissa. Nakŕm svoje ego a ublíž tým, ktorí ublížili tebe," presviedčal ma. "Ak to necháš len tak, budú si myslieť, že ti aj naďalej môžu skákať po hlave. A škola ťa neznáša už teraz, čo tam po trošku nenávisti naviac? Ja a Jessie sme pri tebe."
Musela som si to nechať prejsť hlavou. No jeho posledná veta ma zahriala pri srdci a vyčarovala široký úsmev na perách. "Takže už sme oficiálne zase priatelia?"
