Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Alkohol vám dokáže úplne zruinovať vaše racionálne zmýšľanie. Hoci si v mnohých situáciách uvedomíte, že ste opití, vždy zareagujete skôr, ako si to stihnete premyslieť. A až potom vám dôjde, že za triezva by ste reagovali úplne inak. V tom horšom prípade si to neuvedomíte vôbec, a tak žijete v sladkej nevedomosti až do ďalšieho rána, keď si spätne prehráte všetky momenty z prekalenej noci.
V mojom prípade to bolo nejak takto: Keďže som nebola zvyknutá piť, nalievala som do seba jeden gin za druhým s domnienkou, že mi absolútne nepíše. Lydia prišla za mnou so šumivým vínom, vraj to dnes nechce prehnať, tak si priniesla vlastný alkohol. Popravde, stala sa mojím hrdinom, lebo ma dopredu nevarovala, že vďaka bublinkám vstúpi alkohol rýchlejšie do hlavy. Bohužiaľ pre Lydiu, našťastie pre mňa, som vypila celú jej fľašu. A o hodinu neskôr, som už stála na stole s mojím opaskom v ruke, hrajúc sa na divoké ródeo. A to bola ešte jedna z tých chvíľ, kedy som si stopercentne neuvedomila, že som totálne namol. Možno mi táto myšlienka napadla počas tých dvoch sekúnd, čo som sa z toho stola rútila rovno na zem, ale pravdepodobne z mojej hlavy vyfrčala v momente, kedy mi došlo, že ľudia podo mnou ma zachytili.
Páni, som rocková hviezda, pousmiala som sa sama pre seba.
Keď ma s povzbudivým jasaním zložili na zem, hlava sa mi začala neskutočne točiť a pred očami sa mi zahmlievalo. Videla som siluety a počula strašný hluk navôkol, no nedokázala som rozpoznať tváre ani žiadne slová. Bol to zvláštny pocit.
To toto je ten slávny stav opitosti?
Keď som pila naposledy na táboráku, iba som sa snažila dodať si odvahu a oddeliť Harley od Darrella. Potrebovala som sa dostať do takej nálady, aby som prestala myslieť na veci, ktoré sú zakázané. A predsa som sa dnes ocitla na tejto posratej párty a robila som presne to isté. Odbúrať všetky zábrany, odosobniť sa. Nemyslieť.
"Alissa, si v poriadku?" ozvalo sa z čistajasna. Bol to taký melodický hlas, ktorý mi rezonoval v hlave úplne jasne, akoby sa okolo mňa práve neodohrával tento blázinec.
"Bože," vydýchla som nahromadený vzduch v pľúcach a chytila sa za hlavu. Všetko sa točilo. "Ja som zomrela."
Odrazu som pocítila tlak na ruke a o sekundu na to som mala pocit, že levitujem. Akoby som nevážila ani kilo a len sa vznášala pár centimetrov nad zemou. Keď som si pretrela oči a otvorila ich, až vtedy som si uvedomila, čo sa vlastne deje – niekto ma držal na rukách a zrovna so mnou vchádzal do jednej z voľných izieb, ktorú odomykala nejaká nízka dievčina. Vyzerala ako Jessie, no nemohla som to povedať s istotou. Bola príliš ďaleko.
Kým sme vchádzali do izby, zdvihla som hlavu a skúmala tvár chlapca, ktorý ma držal v náručí. Mal tmavé oči a hnedé vlasy, mierne rozhádzané.
"Cedric," zamumlala som si sama pre seba. Očividne som sa nemýlila, lebo chalan ku mne vzhliadol, zatiaľ čo sa ma snažil položiť na posteľ bez väčších škôd. Potom zapol svetlo na nočnom stolíku vedľa mňa, vďaka čomu sa mi naskytol dokonalý výhľad na jeho krásnu tvár. Teraz som si už bola istá, že to je on. "Vždy si vyzeral takto dobre?"
