Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Ako sa to vlastne voláš?" spýtal sa ma Cedric, ktorý mal zjavne ako jediný o mňa aspoň aký-taký záujem. Hoci sedel na opačnom konci stola, počula som ho až priveľmi dobre, keďže nikto iný nerozprával. Akoby sa báli predo mnou čokoľvek povedať.
Vyčistila som si hrdlo, aby som sa opäť nezakoktala. Nasucho som preglgla a vystrčila ruku pred neho, vďaka čomu som vlastne Milesovi aj Darrellovi zabránila prístup k ich tanierom.
"Alissa," zatiahla som hrdo.
"Veľmi ma teší, ja som Cedric," pousmial sa a potriasol mojou rukou.
Všimla som si, ako sa na mňa Miles usmieva, no to už som svoju ruku mala späť pri svojom tele. Preto som mu len zamávala, tak isto ako on mne.
"Miles," povedal priateľsky, čo ma dosť prekvapilo. Človek by si o nich pomyslel, že musia byť namyslení, no zatiaľ som sa stretla len s priateľským prístupom. To bolo možno tým, že ku mne neprehovorila ešte Olivia alebo Darrell.
"A čo ju to vlastne doúčaš?"
A je to tu. Bola to Olivia, kto položil túto otázku.
Vystrela som sa a rýchlo prešla pohľadom k Harley, ktorá iba zdvihla obočie a ďalej sa venovala svojmu jedlu, zatiaľ čo to moje stálo ešte nedotknuté na stole. Nemala som odvahu pred nimi ani jesť. Keď som bola hladná, dokázala som sa napchávať ako prasa.
"Z matematiky," odvetila som úplne pokojne, čo prekvapilo mňa samú. Všimla som si, ako sa na mňa Harley hrdo usmieva.
"To by sa veru zišlo aj mne, z matiky som úplný debil," prehovoril odrazu Mason. "Nechcela by si to skúsiť aj so mnou?"
Takmer ma naplo, keď na mňa Mason žmurkol. Popravde, dievčatá po ňom leteli, to áno, ale podľa mňa to bolo skôr kvôli jeho postaveniu a reputácii alebo už len z princípu, lebo bol populárny, no výzorovo mi prišiel. . . no, ako to povedať. . . odporný? Vedela som, že spal s polovicou našej školy, čo mi prišlo nanajvýš nechutné. No povahovo mohol byť fajn, nedovolím si súdiť ho dopredu, to nie.
"Uhm, no. . ." chcela som niečo namietnuť, no v skutočnosti som netušila, čo povedať.
Harley ma však predbehla. "Mason, zlatko, mohol by si sa, prosím ťa, prestať snažiť dostať sa do nohavičiek mojej kamarátke? Bolo by fajn poznať aj nejaké dievča, ktoré s tebou ešte do postele nevliezlo."
"Ale Harley, prečo by si len žiarlila? Veľmi dobre vieš, že ty si mojou prioritou," vlepil jej bozk na líce, nad čím znechutene zamrnčala. Nerozumela som síce, čo je medzi nimi dvoma, no predpokladala som, že to bolo len zo žartu.
"Hm, si mi nejaká povedomá," povedala Olivia a pohľadom ma skúmala. V hlave sa mi okamžite vynorila spomienka zo včera, ako sme sa takmer zrazili vo dverách a potom som našla ten jej debilný denník. "Kde som ťa len videla?"
