Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
Držala som v ruke flašku ginu, z ktorej som sa ešte ani raz nenapila. Podala mi ju Lydia s tým, že je to jej obľúbený druh alkoholu a mám jej ho postrážiť, aby jej ho nikto nevypil, kým ona nájde k nemu tonic. Odvtedy už však prešlo vyše polhodiny a ona sa stále nevracala.
Frustrovane som si povzdychla, sledujúc Harley, ako sa zhovára s pár deckami zo školy, ktorých som ale nepoznala. Pravdepodobne to však boli tie vyššie postavené deti, inak by tu neboli a už vôbec by sa nerozprávali s Harley Fanningovou. To len ja som mala to šťastie, že som sa s ňou spolčila proti jej sesternici, alebo neviem, ako sa inak vyjadriť. Vlastne som stále netušila, čo malo to dievča v pláne.
Zrovna keď mi napadla myšlienka, že by som sa mala vrátiť domov, lebo Brandon bol celý ten čas sám a pevne som dúfala v to, že o mojom odchode netušil, sa predo mnou zjavila Noahova vysmiata tvár. To mi stačilo natoľko, že som všetky tieto myšlienky zhrnula a odložila bokom.
"Oh, Ali, všade som ťa hľadal!" vypískol nadšene. Pocit radosti, že sa mu konečne nepletie moje meno, sa však miešal s maličkým rozhodením z toho, že použil skratku môjho mena, ktorú som z duše nenávidela. "Počúvaj, vyzeráš príliš triezvo, to sa mi nepáči. Potom mám pocit, že sa nebavíš."
"Ale nie, je to tu skvelé, len čakám na Lydiu," pousmiala som sa a do vzduchu zdvihla jej fľašu alkoholu, ktorú mi vlastne vnútila nasilu.
"Tak to ti prajem veľa šťastia. Cedric už po nej vyhlásil pátranie," uchechtol sa a zastavil slečnu, ktorá okolo nás prechádzala s táckou, na ktorej mala uložené poháriky plné alkoholu. Boli to presne tie isté poháriky, aký mi dal na začiatku Cedric, no nevypila som ho. Netušila som, čo to bol za alkohol, ale bolo to kyslé, sladké a horké zároveň – vôbec mi to nechutilo.
"Takže myslíš, že sa už nevráti?"
"To netuším. Lydia je prelietavá, raz je tu a raz je tam. Nikdy nevieš, kedy zmizne a či sa ešte vráti. Väčšinou však uteká pred vlastným bratom," mykol plecami, odpil si z pohára a následne ho podal mne. "Dáš si?"
"Uhm, nie, vďaka," pousmiala som sa, snažiac sa zakryť svoje znechutenie, keď mi nepríjemný zápach z jeho drinku udrel do nosa. "Moment, ako si to myslel, že uteká pred Cedricom? Prečo by to robila?"
Noah behal očami hore dolu, akoby nad niečim tuho premýšľal a potom pokrčil nosom. "To som ti povedal?"
"Čože?" nechápala som. Veď mi to povedal sotva dve sekundy dozadu, to si už ani nepamätá?
Nahol sa k môjmu uchu a povedal: "Zabudni na to, nemáš to odo mňa."
Keď som sa od neho odtiahla, všimla som si Noahov otupený úsmev. Vtedy mi došlo, že je totálne na mol a zjavne si neuvedomuje, čo hovorí. Prekvapilo ma vidieť ho v takom stave a taktiež ma prekvapilo, ako ľahko sa mi s ním rozpráva, keď je opitý. Konečne som tu nebola ja tá v nevýhode. Inokedy by som bola roztrasená, ak by sa mi prihovoril a to už ani nehovorím o tom, ak by sa ku mne nahol a čosi mi šepkal do ucha, hoci nie romantickým spôsobom. Išlo už len o princíp.
