Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Víkend prebiehal otrasne.
V sobotu ráno som sa zobudila a zistila, že mama stále nebola doma, čo bolo mimoriadne zvláštne. Ešte nikdy v živote nestrávila noc len tak mimo domu bez toho, aby mi o tom dala vedieť. Našťastie prišla krátko pred obedom a vyrozprávala nám príhodu o tom, ako sa jej podarilo zaspať v dielni a takmer zničila svoj obraz. Neskôr som sa zavrela u seba v izbe a vytiahla Oliviin denník. Nemohla som sa zbaviť spomienok z piatkovej noci a tiež rôznych otázok, ktoré sa v mojej mysli hromadili čoraz viac. Asi celý deň som ten denník objímala rukami, čo som sa snažila presvedčiť samú seba, aby som ovládla zvedavosť a nečítala ho. Napokon som uzavrela dohodu sama so sebou, že si prečítam len deň, kedy Olivia podviedla Noaha. To ma zaujímalo zo všetkého najviac.
Nedeľné ráno začalo tým, že po prebudení bol Oliviin denník prvá vec, čo som uvidela. Začínala som mať obavy, že som ním posadnutá, keďže som pri ňom ešte aj zaspala. Ale pozitívne bolo, že som stále rovnako rozvážna osoba a neprečítala som všetko aj napriek tomu, ako moc zvedavá som bola.
"Alissa!" vpadol mi do izby Brandon ako víchor. Vlasy mal rozhádzané a líca červené.
"Koľkokrát ti mám opakovať, aby si klopal predtým, ako sem vtrhneš? To už nemôžem mať ani trochu súkromia?" vyletela som naňho automaticky. Týmto ma vytáčal neustále, hoci som mu to opakovala skoro každý deň.
"No a čo? Aj tak nikdy nič nerobíš, len stalkuješ ľudí cez telefón, alebo sa učíš, alebo len neprítomne pozeráš do steny. Nemáš veľmi spoločenský život, takže–"
"To si sem prišiel na to, aby si analyzoval môj život?" skočila som mu do reči podráždene.
"Vlastne som ti prišiel povedať, že ťa pred dverami čaká tvoja životná láska."
Prevrátila som očami a odhodila som svoj telefón bokom, aby som ho od jedu náhodou nerozpučila. "Brandon, mohol by si prestať trepať blbosti a povedať mi konečne, čo chceš?"
"Veď ti hovorím! Noah stojí pred našim domom a—"
"Čože? Noah je dole?" vyletela som z postele a jedným obrovským krokom som sa dostala k obrovskému zrkadlu postavenému pri dverách. Keď som sa uistila, že vyzerám ako-tak v norme, zbehla som dole schodmi a v priebehu pár sekúnd som zadychčane stála zoči-voči Noahovi Collinsovi.
"Ahoj, Ali, rád ťa vidím," usmieval sa od ucha k uchu, no nemohla som sa zbaviť pocitu, že bol nervózny alebo. . . neistý? Neviem to určiť, no niečo mi tam nesedelo. A nebola to len tá blbá prezývka, ktorú stále používal.
"Ahoj, Noah," prehovorila som nesmelo, prekračujúc z jednej nohy na druhú. "Čo tu robíš? Teda, niežeby som ťa nerada videla, to nie, len som ťa tu nečakala."
Bože, Alissa, prestaň rozprávať.
"Tu máš, je pre teba," načiahol ku mne ruku, v ktorej držal jednu krásnu krvavo-červenú ružu. "Vieš, chcem sa porozprávať o tom piatku a ospravedlniť sa. Trochu som to prepískol."
