Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Bolo mi hlúpe klamať len preto, aby som s ním mohla zostať dlhšie. Ak mám povedať pravdu, chvíľu som ľutovala, že som mu jednoducho nepovedala pravdu. Teraz by som už určite bola doma a Darrell by sa nemusel obťažovať s tým, že nemá žiadnu posteľnú bielizeň navyše. Ale zas, na druhej strane, kedy s ním budem teraz najbližšie osamote? Kedy budem mať zase možnosť porozprávať sa s ním, ako sme zvykli kedysi, keď sme sa nejakým zázračným spôsobom odčlenili od ostatných, alebo keď ma viezol domov a napokon skončil u mňa?
Bála som sa, že sa týmto naše kamarátstvo, alebo čokoľvek to je, končí. A ja som to nemohla nechať len tak, nemohla som si túto príležitosť nechať uniknúť pomedzi prsty. Samozrejme, že som si bola vedomá toho, že Harley, Jess, Arwen, Cedric ani Lydia so mnou už nikdy neprehovoria a veľmi, veľmi ma to mrzelo. Budem robiť všetko preto, aby som to napravila. Avšak s Darrellom je to úplne iné. Možno pocelý ten čas nebol ani mojím kamarátom, vlastne mi väčšinu času viac liezol na nervy, než som ho dokázala zniesť, ale k nemu ma ťahalo omnoho viac. Už len predstava, že ho uvidím v škole na chodbe, naše pohľady sa stretnú, no on mlčky prejde popri mne, zanechávajúc len omamnú vôňu jeho kolínskej – už len to je desivé.
Premýšľala som, či to cíti rovnako. Či si vôbec uvedomuje, čo sme týmto odštartovali. Ak sa to dozvedia ľudia v škole, on nestratí nič. Môže mu to len pomôcť s reputáciou sukničkára, ktorý dosiahne všetko, po čom túži. Dievčatá po ňom budú šalieť, ak vznikne ďalšia scéna ako predtým, keď sa po škole roznieslo, že spal s Oliviou. Je to ako magnet na osamelé dievčatá túžiace po zlom chlapcovi. Medzitým, čo si ale ľudia budú hovoriť o mne?
"Tu máš, zober si moje," hlas chalana z mojich myšlienok ma prebral z tranzu. Bez varovania mi podal jeho paplón aj vankúš, pričom mi skoro všetko spadlo na zem. Našťastie som to stihla zachytiť včas. "Hm, ja neviem, potrebuješ niečo ďalšie? Prepáč, v tomto nie som dobrý. Hostí tu zvyčajne nemávame."
Mám všetko, kým si tu ty.
"Vďaka," pousmiala som sa nad svojimi myšlienkami a tiež nad jeho obavami, ktoré boli totálne zbytočné. "Si si istý, že ti bude stačiť tá deka?"
"Je apríl. Od zimy snáď nezamrznem," zažartoval. Obaja sme sa zasmiali a potom ma odprevadil do hosťovskej izby na prízemí. Musím povedať, že som bola mierne sklamaná, že sa nachádzala tak ďaleko od Darrellovej. Hoci v skutočnosti je asi jedno, ako ďaleko od seba budeme, kým sme obaja v rozličných izbách. Nič sa tým nemení.
"Oh, ty budeš spať tu?" spýtal sa Darrellov dedo prekvapene, keď sme zišli dole schodmi a mierili do hosťovskej. "Myslel som, že—"
"Nie, dedo, nebudeme spať v jednej posteli," skočil mu do reči Darrell a otrávene prevrátil očami. Jemne som ho lakťom udrela do boku, nech prestane byť drzý. Jeho dedo vyzerá naozaj ako veľmi milý a starostlivý človek. Určite to nemyslel zle. Hoci, áno, pobavilo ma, že si to myslel. Alebo skôr. . . potešilo?
