Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Nedokázala som naňho prestať myslieť. Preklínala som všetky tie chvíle, ktoré som s ním strávila osamote, lebo keby ich nebolo, teraz by som sa nemusela ocitnúť v tejto trápnej a nanajvýš nepríjemnej situácii. Ani Cedric, ani Jessie si nič z tohto nezaslúžili, no hovorila som si, že ak to všetko zostane iba v mojej hlave, všetko je v poriadku. Už si viac nedovolím prekročiť tú hranicu. Už nikdy nenechám samú seba v situácii, z ktorej nepoznám cestu von. A v prvom rade sa musím Darrellovi vyhýbať, čo najviac sa to len bude dať.
Preložila som si jednu nohu cez druhú, nervózne búchajúc končekmi prstov o kuchynský stôl. Kroky prichádzajúce spoza mňa mi naznačili, že sa Cedric vracia z kuchyne. Onedlho predo mnou pristál pekáč s pečeným kuraťom spolu so Cedricom na stoličke oproti mne. Zrazu ma omámila úžasná vôňa jedla predo mnou. Na jednom konci stola pečené zemiaky, na druhom ryža a v miske zvlášť zelenina. Pousmiala som sa pri spomienke, ako mi dnes ráno Cedric dvakrát volal, aby sa uistil, že nie som vegetariánka alebo vegánka.
"Nebol som si istý, čo preferuješ," objasnil, keď si všimol moju zamyslenú tvár. Iba som sa pousmiala. "Si nervózna?"
"Čo?" nechápala som. Až keď som sa naňho pozrela, došlo mi, že sleduje moje kmitajúce prsty narážajúce o dosku stola. Vlastne som si už ani neuvedomovala, že v tom stále pokračujem. "Oh, nie, nie som. Ja len. . . naozaj dúfam, že nám toto rande vyjde. Zatiaľ to ide oveľa lepšie ako to prvé."
Cedric sa divno zasmial, akoby sa mu moje vysvetlenie nejakým spôsobom nepozdávalo. Chvíľu mi trvalo, kým som našla dôvod prečo.
"Teda, nemyslím to v zlom. Váš koncert bol neskutočný! Si vážne skvelý v hraní."
"To je v pohode. Viem, ako si to myslela," uchechtol sa. "A teraz si nalož, kým je to ešte stále teplé a čerstvé. Rozprávať sa môžme neskôr."
Súhlasne som prikývla a bez dalších slov som sa pustila do jedla. Najprv som si nabrala jeden kopček ryži a ako najväčšia amatérka som si odkrojila stehno z kuraťa, ale našťastie som nedala až tak najavo, aká ľavá som v kuchyni. Áno, dokonca i v obyčajnom krájaní mäsa.
Prvých pár minút sa jedálňou ozývalo len štrnganie príbora o tanier. Cítila som sa hlúpo za to, že som nepochválila všetko to jedlo, ktoré pripravil len kvôli mne, no akosi som sa k tomu nedokázala prinútiť. Netušila som, že vedel aj variť. Bol jednoducho perfektný vo všetkom, čo robil, až som často mala chuť utiecť priamo od stola, vrátiť sa do mojej postele a tam plakať nad šťastím, aké ma stretlo, keď som sa Cedricovi Keelerovi prvýkrát zapáčila. Bolo to šťastie, ktoré hľadá mnoho iných ľudí a napokon ho dostanem ja. Ja – človek, ktorý si ho nedokáže vážiť.
Cedric zjedol skôr ako ja a to si naložil dva obrovské kopčeky ryže aj so zemiakmi. Uvedomila som si, že ma pozoruje, až keď ostalo trápne ticho a jediné, čo sa vo vzduchu vznášalo, bolo okrem obrovského napätia aj zvuk môjho prežúvania.
