Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Ops! Esta imagem não segue as nossas directrizes de conteúdo. Para continuares a publicar, por favor, remova-a ou carrega uma imagem diferente.
Stephen s Noahom pobehovali po našej kuchyni polonahí po tom, čo ich mama požiadala o pomoc so skladaním nového nábytku. Mama brala moje uzmierenie s jej novým frajerom ako nový začiatok a rozhodla sa, že preorganizuje obývačku. Tým mi zároveň chcela dokázať, že sa nemá v pláne presťahovať so Stephenom do novej domácnosti, kým nebudeme všetci pripravení. Vrátane mňa.
Poobede sa mama vybrala do dielne dokončiť rozrobený obraz a poprosila nás, nech sa zatiaľ navzájom nepozabíjame. Prekvapivo, nestalo sa tak. Práve naopak – Brandon si minulý týždeň kúpil novú hru na playstation a už vyše dvoch hodín sa snaží naučiť Stephena ju hrať. A keďže mu to išlo ešte horšie ako mne, bavilo ma ich pozorovať.
"Stephen, pozor! Vzadu vľavo!" varovala som ho, vďaka čomu som si vyslúžila úder do nohy od svojho brata. "Strieľaj, strieľaj!"
"Nie! Nieee!" skríkol Brandon, keď sa Stephenovi podarilo trafiť ho. Vzápätí jeho postavička spadla na zem a obrazovka bola čierna. Stephenovi sa prvýkrát podarilo vyhrať.
Od radosti sme obaja vyskočili a rozrehotali sa. Brandon sa mračil a krútil nad nami hlavou. Noah stále sedel na konci gauča, ale tento raz sa už nedíval do mobilu, ale smial sa na nás.
"To máš za to, že mne sa stále smeješ, aká som nemožná," posmievala som sa mu. "Niekto ti musel pripomenúť, kde je tvoje miesto."
"Navrhujem, nech si otec zahrá s Alissou," zahlásil Noah veselo. Prekvapene som naňho vypúlila oči. "No čo? Keď už si tak perfektne rozumiete, mali by ste si dať jeden priateľský súboj."
"Nie, nie, nie. Nezahanbím sa hneď v náš druhý spoločne strávený večer. To neurobím," nesúhlasila som. Brandon aj Noah ma začali prosíkať a presviedčať. Keď už som sa chcela vzdať, začal mi zvoniť mobil. Volal mi Miles Clevenger. "Uhm, toto musím vziať, prepáčte. Zatiaľ nech si zahrajú obaja páni Collinsovi, čo na to hovoríš, Brandon?"
"Vážne si myslíš, že sa z toho len tak ľahko vyvlečieš? Ale no tak, Alissa!" rýpal do mňa Noah. Rezignovane som sa postavila a prešla z obývačky do kuchyne.
Bola som nervózna z Milesovho telefonátu. Nikdy sme sa až tak nebavili, takže som netušila, čo odo mňa mohol chcieť po tom, čo som zradila celú ich partiu. Chcel mi vynadať? Vyhrážať sa mi? Spýtať sa ma, prečo som to urobila? A prečo som jeho časť nezverejnila? Chcel mi povedať, aký som hrozný človek?
Chvíľu som len tak nervózne chodila dookola po kuchyni, kým som sa odhodlala stlačiť zelenú ikonku na prijatie hovoru. "Prosím?"
"Oh, ahoj, Alissa."
Neznel nahnevane, smutne ani nijak negatívne. Práveže sa mi zdalo, že si nebol istý, či robí správne, alebo akoby prehodnocoval, čo mi chce vlastne povedať.
"To som ja, Miles," povedal, keď som nič nehovorila. "Ja. . . prepáč, že ti volám tak neskoro. Dúfam, že nevyrušujem. Alissa? Máš tam niekoho? Ak chceš, môžem zavolať neskôr, alebo sa porozprávame zajtra v škole. Ja len. . . chcel som ti poďakovať, ešte kým mám odvahu."
