Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Zvláštne," bolo jediné, čo zo seba Jessie dostala po tom, čo som jej prečítala Cedricovu stranu. Pomrvila sa na mieste a zamyslene si zahrýzla do pery. Pozorovala som ju, pretože mi jej reakcia nedávala zmysel.
"Zvláštne? To je všetko, čo na to povieš?" vyštekla som. Môj tón znel nahnevane, ale pravda bola taká, že som sa len cítila previnilo. Hoci jeho tajomstvo nebolo tak celkom jeho, presne ako Olivia napísala, no i tak som túto stránku mala dať radšej medzi tie, ktoré nikdy svetlo sveta neuvidia. "Jess, Katherininu stranu som vytrhla, pretože niečo také sa predsa nemohol nikto dozvedieť. Tým, že som tam nechala túto, som si vlastne nijako nepomohla. To dievča sa ma snažilo celý čas varovať, chápeš? A ako som sa jej ja odvďačila? Pozvánkou do polepšovne?"
"Keby ma počúvaš od začiatku a vrátiš ten prekliaty zošit majiteľovi, toto by si teraz nemusela riešiť," skočil do toho Arwen vyčítavo. "Alebo si si to mala najskôr celé prečítať predtým, ako si to zverejnila. Ale to už je teraz jedno. Katherine má osemnásť, pokiaľ viem, takže do polepšovne určite nepôjde. Maximálne bude vypočúvaná políciou. Nemyslím, že z toho bude mať veľké problémy."
"Tu ide ale o tú hanbu, ktorú kvôli mne—"
"Vy dvaja ma vôbec nepočúvate," prerušila ma Jessie. Prekvapene som sa otočila k jej nežnému hlasu, ktorý som výnimočne prepočula aj cez môj krik. "Nevšimli ste si, ako zvláštne sú niektoré stránky napísané? Povedala si, že tam nejaké strany chýbali, iné zase vyzerajú, akoby tam boli prilepené. A aj štýl písania je iný."
Zamračila som sa. Jessie listovala medzi originálnymi stránkami Oliviinho denníka, z ktorého ostali teraz už len zdrapy papiera. Bolo mi nevoľno od žalúdka, už len keď som tie hlúpe čmáranice videla.
"Uh, ja. . . musím ísť," ozval sa odrazu Arwen. Obe sme sa naňho s Jessie nechápavo pozreli. V ruke držal mobil a vystrašene kmital očami z nej na mňa a zase naopak. "Prepáčte, je to dôležité. To mama, potrebuje pomôcť s. . . žiarovka. Vypálila sa nám na chodbe žiarovka."
Takmer som sa zasmiala, ale absurdita jeho slov ma natoľko zmiatla, že som len zdvihla obočie a s pobaveným pohľadom čakala, že povie, že žartuje. Nič také však neprichádzalo. "Žiarovka? Arwen, nebuď smiešny, hádam tma vo vašej chodbe ešte zopár minút počká."
Lenže on ma nepočúval. Vzal si svoju mikinu z postele, na ktorej bola pohodená a v priebehu niekoľkých sekúnd si ju prevliekol cez hlavu. "Mama ma zabije, ak to neurobím teraz. Už ma do toho dotláča asi tri dni."
"A prečo ju nevymení tvoj otec?" spýtala sa Jess zvedavo. V jej hlase sa však ani zďaleka neodrážalo toľko podozrievavosti ako z môjho. Možno som len paranoidná a tak ako vždy, robím drámu z ničoho.
"Stále pracuje. Nemá čas," mykol plecami, nahol sa k Jessie, ktorej vlepil bozk na líce a mne len zamával, akoby som bola Jessicina random kamoška, ktorú sotva pozná. Dotklo sa ma to, ale prevážil to šok z tohto nečakaného gesta. "Majte sa. Verím, že na niečo prídete aj bezo mňa."
