Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Samozrejme, že som Darrellovej žiadosti nevyhovela a zavolala si čo najskôr taxík. Keď som sa ho pýtala na jeden pádny dôvod, prečo by som nemala prísť, nebol schopný povedať ani jedno jediné slovo. Nemala som ani poňatia, čo sa v jeho hlave deje a prečo nechcel, aby som prišla, ale bolo mi to ukradnuté. Naše problémy sú čisto len naše, takže ak ma tam nechcel len preto, že sa na mňa nedokázal dívať, bol to jeho problém. Vlastne akýkoľvek problém so mnou mal, musel s ním bojovať sám. Minimálne na teraz, kým sa Lydia úplne nevylieči.
Do nemocnice som dorazila do necelej hodiny. Keďže je veľká ako svet, trikrát som zablúdila a minimálne sedemkrát som sa pýtala okoloidúceho lekára alebo sestričky, či nevie, kde leží Lydia Keelerová. A to podotýkam, že pri vstupe do nemocnice som sa to pýtala recepčnej. Nakoniec som však v diaľke zahliadla známu skupinu ľudí, v ktorej nechýbala ani Harley, ani Cedric.
Dopekla, na stretnutie s nimi dvoma som vôbec nebola pripravená, nadávala som si v mysli. Našťastie som sa rozhodla ignorovať ich nepríjemné pohľady a ihneď som si to namierila k Harley. Aj tá vyzerala vysoko prekvapená mojou prítomnosťou, ale snažila sa predstierať falošný úsmev.
"Ako je na tom?" spýtala som sa jej zadýchane. Väčšinu času som behala len po schodoch, lebo označenia poschodí a častí chodieb boli pre túto nemocnicu luxus, ktorý si očividne nemôžu dovoliť.
"Je v poriadku, nie je to nič vážne," mykla ľahostajne plecami a svoju pozornosť vrátila na svoju manikúru. Otočila sa naspäť k Masonovi, ktorý sa tváril, akoby tu najradšej ani nebol. "Ten lak na nechty som si nechala u teba, však? Mám totálne zničené nechty."
Prevrátila som očami. Nemohla som uveriť tomu, že sa všetci tvárili tak znechutene, keď ich kamarátka na tom nebola najlepšie. Mala som minimálne tisíc otázok, ale nevedela som, koho sa mám pýtať. K Cedricovi som sa bála čo i len priblížiť, udržiaval si dosť veľký odstup a bol s pánom a pani Keelerovými. Dokonca aj Olivia sa mu dnes rozhodla robiť spoločnosť. Tým pádom rozhovor s ním absolútne neprichádza do úvahy.
"Prečo si mi nedala vedieť, čo sa stalo?" vyštekla som po Harley mierne rozčúlene. Musela som sa párkrát nadýchnuť a vydýchnuť, aby som sa upokojila. Celá táto situácia mi nedávala zmysel.
"Upokoj sa," povedala so zdvihnutými kútikmi pier, až mi to chvíľami prišlo, že zadržiava smiech. "Asi som zabudla."
"Zabudla?" zopakovala som neveriacky, nevedomky zvýšujúc hlas. "Harley, voláš mi kvôli každej blbosti. Ako si mohla zabudnúť zavolať mi pri takejto situácii?"
"Preboha, sme v nemocnici, Alissa. Môžeš prestať robiť cirkus?" oplatila mi arogantný tón, ale narozdiel odo mňa, nekričala. Znela až príliš pokojne a možno to ma na tom tak vytáčalo. "A vôbec, kto ti o tom povedal?"
Naprázdno som otvorila ústa, ale žiadne slová z nich nevychádzali. V pozadí som si všimla Darrella, ako si prstami nervózne vošiel do vlasov s pohľadom upretým priamo na mňa. Vedela som, že nielen on, ale všetci našu konverzáciu počúvajú. Musela som si poriadne premyslieť, čo teraz poviem.
