Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pritisla som si prsty k fialovému fľaku na mieste, kde sa moje rameno a krk spája. Bolo mierne napuchnuté a bolelo ma, keď som prstami to miesto jemne stlačila. Premýšľala som, ako to zakryjem, no bolo viac než isté, že tento obrovský cucflek mi bude zdobiť krk minimálne dva týždne. Nemala som pri sebe ani svoju kozmetiku, nič, čím by som to mohla aspoň skúsiť. Bola to však moja chyba. S Darrellom sme obaja v noci vedeli, čo robíme a aké následky by to mohlo mať. Dovolila som mu to. Teda, nie priamo túto nepeknú modrinu, ale dovolila som mu dotýkať sa ma, kde len chcel, pevne ma zvierať vo svojom náručí a obsypávať moju pokožku drobnými bozkami. Neviem, kedy vzniklo toto.
Hoci sa k tomu schyľovalo, nespali sme spolu. Napadla mi Jess a Cedric. Najmä Cedric, keďže podľa Darrellových slov na nás Jessie nahnevaná nebola. No i tak budem pokojnejšia, keď sa s ňou porozprávam osobne. A napokon som si spomenula na Lydiu, ktorá stále leží v nemocnici a ja som ani nemala príležitosť ju navštíviť. Popravde, možno to bude znieť kruto, ale to ma na tom celom hnevalo najviac. Iste, to, čo sme s Darrellom urobili nebolo správne a mali všetky práva ma vyčleniť z ich skupiny, no Lydia bola aj moja kamarátka. A hoci tu bola možnosť, že ma ani ona nechce vidieť, pretože som ublížila jej bratovi, stále im nedávalo právo jednoducho ma vyhodiť.
V tej chvíli som s nimi vlastne nebojovala. Nemala som na to síl a ani odvahu. Hneď ako som prišla, vnímala som ich nenávistné pohľady a to napäté ticho, ktoré prišlo spolu so mnou. V podstate som zbabelo utiekla, v tom momente totálne zabúdajúc na fakt, že Lydii sa mohlo stať niečo vážne.
"Pripravená?" začula som známy hlas za svojím chrbtom. Nemusela som sa otočiť, lebo čoskoro sa Darrellova postava objavila v odraze zrkadla vo dverách kúpeľne, ktoré som nechala otvorené. Pri pohľade na obrovský fľak na mojom krku zvraštil obočie. "Uh, to som ti urobil ja? Prepáč, musel som úplne stratiť kontrolu, keď si tak nevinne ležala v mojej posteli a tričko sa ti vyhŕňalo nad zadok."
"Vyhŕňalo?" vyhŕkla som neveriacky, v momente sa tvárou otáčajúc k nemu. "A to mi hovoríš až teraz? Panebože, ani sa nedivím, že si mi raz povedal, že som šte—"
"Hej, hej, hej!" zvýšil hlas, čím prerušil môj náhly výbuch. Ani neviem prečo, no svojím spôsobom som sa cítila už dosť trápne kvôli tomu, že som tu spala v podstate kvôli klamstvu a potom som sa mu nehanebne pozvala sama do postele. Bola som len v dlhom tričku a teraz sa dozvedám, že to vlastne celé vyzeralo, akoby som sa mu ponúkala. Hnevalo ma to. "Môžeš mi to prestať stále pripomínať? Nepovedal som to, pretože som si myslel, že je to tak. A ty to dobre vieš."
"Nie, mal si pravdu. Najskôr som išla zúfalo po Noahovi, a keď prišiel do obrazu Cedric, neváhala som a prijala pozvanie na rande aj od neho. A potom, keď sa naskytla prvá príležitosť sa s niekým vyspať, urobila som to bez váhania. Preboha. A ja vlastne ani neviem prečo."
Darrell na malý moment skúmal moju tvár, v jeho očiach sa nemihol ani náznak emócie. Zaváhala som – je možné, žeby sa ho moje slová nejakým spôsobom dotkli? Napokon len na sekundu zavrel oči a pokrútil hlavou.
