Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
"Prídem k tebe, keď sa to skončí, dobre? Sľubujem," povedala som s prosebným tónom. V jednej ruke som si držala telefón pri uchu a druhou som zatvárala dvere na taxíku. Stála som priamo pred Eddym. "Prepáč, akurát som dorazila. Musím končiť. Vidíme sa neskôr."
Nechcela som zložiť bez jeho pozdravu, a tak som čakala. Na druhej strane sa ozval len povzdych. "Si si tým istá? Chcem povedať, chápem, že chceš poznať pravdu. Ale dnes si sľúbila, že budeme spolu a. . ."
"Darrell," stopla som ho. Vybrala som sa k vchodu, srdce mi išlo vyskočiť z hrude. "Vravím ti, že prídem. Daj mi hodinku, potom sa ti ozvem. Dohodnutí?"
Neznel moc presvedčene, ale napokon súhlasil. Hovor zrušil zrovna vo chvíli, kedy som vošla do reštaurácie.
"Alissa!" spoznala som Lydiin hlas z rohu miestnosti – nielenže sme boli v rovnakej reštaurácií ako v deň, kedy som ich všetkých spoznala, bolo to aj pri tom istom stole.
"Lydia!" opätovala som jej úsmev a bežala k nej do objatia. Už niekoľko dní som ju nevidela ani o nej nepočula. Cítila som sa mizerne, že som si na ňu za ten čas takmer vôbec nespomenula, ale pri všetkej tej dráme v mojom živote som zabudla, že niekto iný zažíva oveľa horšie veci než ja. "Ako sa máš? Bože, mám pocit, že sme sa nevideli najmenej polroka."
"Neboj, až tak veľa sa toho nezmenilo," mávla nad tým rukou s krivým úsmevom. Nevedela som posúdiť, či len predstiera, že je všetko fajn, ale rozhodne vyzerala lepšie, ako keď som ju videla naposledy. Zdravšie. "Potom sa porozprávame. Poď si sadnúť k nám."
Nasledovala som Lydiu až k ich – nášmu – stolu. Mason sa okamžite nervózne vystrel a pozdravil ma ako prvý. Vedľa neho sedela nejaká brunetka dívajúca sa do zeme. Hľadala som medzi nimi Harley, ale chýbala. Uľavilo sa mi.
"Ahojte," prinútila som sa povedať. Miles mi zamával, Lydia sa k nemu posadila a Noah ma chytil za ruku a stiahol k nemu, nech sa posadím. Uvedomila som si, že tu nie je ani Cedric, ale po našom poslednom stretnutí sa nemôžem čudovať. "Priznám sa, nečakala som vás tu všetkých."
Mason sa na mňa usmial. Až vtedy som mala perfektný výhľad na dievča s hnedými vlasmi sediace vedľa neho. "Ešte počkáme na Cedrica a—oh, už sú tu!"
"Katie!" zvolala Lydia radostne.
"Olivia?" vyhŕkla som v tej istej chvíli. Dievčina pri Masonovi zdvihla hlavu a otvorila ústa s cieľom niečo povedať, no ja som sa okamžite postavila. "Tak toto bol ten tvoj úchvatný plán, Mason? Priviesť sem túto—"
"Alissa, ja som nevedela—" spustila Olivia.
"Ty na mňa ani nehovor!" sykla som.
"Prosím, prestaňte!" vyhlásil Mason. Znova som chcela protestovať, ale Noah ma opäť za ruku stiahol k sebe na sedačku. Mason pokračoval. "Ako som už povedal každému z vás, prišiel som vám povedať pravdu. Ak sa chcete hádať, prosím, ale až po tom, čo poviem svoju verziu. Katherine, Cedric, posaďte sa."
