Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Alissa, vstávaj!"
Pohotovo som vyletela do sedu, len čo sa mamin hlasný krik predral z reality až do ríše mojich snov, kde som s Ryanom Goslingom dovolenkovala na Filipínach s našimi štyrmi deťmi. Bola som nahnevaná, lebo si dovolila zobudiť ma ešte predtým, ako ma stihol požiadať o ruku.
Otvorila som oči a prstami si pretrela rozospatú tvár. Prvé, čo som videla, boli tmavé mračná vznášajúce sa nad mestom, ale okná neboli upršané. Až potom som si všimla budík položený na nočnom stolíku, na ktorom červeným blikalo 8:24.
"Počula si ma?" zakričala znova, tento raz jej hlas sprevádzal aj dupot nôh, čo znamenalo, že kráča hore schodmi do mojej izby.
Chytila som sa za hlavu, v ktorej mi neskutočne hučalo. Znelo to, akoby som stála na frekventovanej ceste a autá prechádzali okolo mňa a trúbili. Alebo akoby niekto pri mne hral na bubnoch. Išla som sa z toho zvuku zblázniť.
"Alissa!" vrieskala mama, keď mi vyrazila dvere a namosúrene napochodovala do mojej izby. "Vstávaj, zaspala si do školy!"
Naspäť som si ľahla a hlavu si zakryla vankúšom. "Panebože, musíš tak kričať?"
"Áno, musím kričať, mladá dáma! Mala by si byť rada, že ti nedám hneď teraz zaracha!"
Vykukla som spopod vankúša a nenápadne na ňu očkom pozrela. Stála pri mojej posteli s prekríženými rukami na hrudi, z nosa a uší jej išla para a v ruke držala varechu. To ma zaujalo natoľko, až som sa prinútila znova posadiť. To ale celú situáciu len zhoršilo. Hlasno som zanadávala a vložila si hlavu do dlaní. Mama hlavou kývla k nočnému stolíku, kde bol položený pohár vody s tabletkou, ktorú som si predtým nevšimla – pravdepodobne preto, že ma najviac zaujal ten čas.
"Vďaka," hlesla som, tabletku si vložila do úst a rýchlo ju zapila. Celý život som túžila vedieť zapíjať ich bez vody, ale keď som to skúsila, vždy ma naplo.
"Aby si vedela, som veľmi, ale veľmi nahnevaná!" vyhŕkla a nezabudla pri tom pre efekt rozhodiť rukami. "Kde si bola minulú noc? A ako je možné, že máš opicu?"
"Nemám opicu, len migrénu," zaklamala som. Samozrejme, že mi tento trápny pokus nezhltla a dala mi to najavo jej neveriackym pohľadom, pri ktorom vždy podozrievavo zúžila oči. "Čo je? Pozri na to počasie."
"To ma podrž, ty si celá stará mama! Tá by aj tehotenstvo zvalila na počasie!"
"Myslím to vážne, mami," pokračovala som vo svojom drobnom klamstve, i keď som vedela, že to nikam nevedie.
"Aj ja! A preto sa teraz oblečieš a pôjdeš do školy," prikázala mi, zdvihla zo zeme môj ruksak a celou silou ho po mne hodila. Ešteže nebola bohvieako športovo nadaná a netrafila sa. "Nejaké námietky? Nezájem!"
