THE FLAWS OF BEING FLAWLESS

chapter 4

   "Ale no tak, už som ti predsa povedala, že som ťa sledovala. Všimla som si tie zaláskované pohľady. A okrem toho, ani si sa nepochválila, že ste susedia. Veď to je skvelé! Ak by sa to podarilo, náš rozkošný Noah by mal konečne niekoho, komu na ňom skutočne záleží."

   "Čože? Ak by sa čo podarilo?" usmievala som sa ako šialená, pretože som tušila, ako to myslí.

   "No veď ty a Noah. Prezraď, ste kamoši?"

   Hahahaha. Akoby vedela, že ma ten chalan totálne ignoruje a ja som sa v prvom ročníku zosmiešňovala len preto, aby si ma začal všímať. Bolo to dosť smutné, pretože s Brandonom občas hrával futbal a keď boli raz u nás na záhrade a ja som prišla domov z matematického krúžku, Noah vôbec nevedel, kto som. Keď mu Brandon povedal, že som jeho sestra a že chodíme na rovnakú strednú, Noah bol z toho celý v šoku. Priznám sa, že niekedy som si nahovárala, že je to kretén a iba sa tvári, že ma nepozná, ale vedela som, že to nebola pravda. Skrátka si ma nepamätal.

   "On ani nevie, že existujem," priznala som.

   "Prosím? To myslíš vážne?" tvárila sa, že je úplne prekvapená, no príliš som jej to nežrala. "Ako je možné, že bývate vedľa seba a on nevie, že existuješ? To musíme zmeniť."

   "Čo? Nie," povedala som rázne. "Nie, preboha. On má priateľku. A okrem toho, vôbec ma nepoznáš, môžem byť rovnaká mrcha ako Olivia a neskôr mu možno zničím život."

   "Ver mi, nikto nie je väčšia mrcha ako Olivia. Teda, možno iba ja, ale o tom potom. A Noah je skvelý chalan, zaslúži si viac," pousmiala sa a jej ruka odrazu vyhľadala moju. "Už len to, že si taká skromná, je dobré znamenie."

   "To je len pretvárka," zasmiala som sa.

   Nemohla som veriť tomu, že Harley Fanningová je v mojom dome a je ku mne priateľská. Tá Harley, o ktorej je známe, že je bezočivá a krutá. O Olivii sa toľko zlého nehovorilo ako o nej a predsa teraz sedí vedľa mňa a je ku mne milá.

"Prečo mi dovolíš prečítať si ho?" napadlo mi, pretože táto otázka ma ťažila už odkedy za mnou dnes v škole prišla.

"Nie som naivná, Alissa," prevrátila očami, no jediné, čo ma zaujalo, bolo moje meno vychádzajúce z jej pier. Žiadna Ellie či Alison. "Je mi jasné, že pokiaľ ti ho nechám, budeš sa v tom rýpať. A nebudem ti nič zakazovať, ak mi sľúbiš, že nikomu nič nepovieš. Zatiaľ. Pre mňa je teraz najdôležitejšie, aby sa nedostal do rúk Olivii a ty si moja jediná možnosť."

"Prečo sa nemôže dostať do rúk Olivii?" moje otázky nemali konca.

"Ty ničomu nerozumieš. Týmto by nás všetkých mohla zničiť."

Zdvihla som zaujato obočie. Odkiaľ nabrala odvahu veriť mi? Možno som bola ja tá, ktorá to chcela využiť a zničiť ich.

"A ako vieš, že mi môžeš veriť? Ak je to naozaj také dôležité, nechcem niesť toľkú zodpovednosť," trvala som si na svojom.

   Až teraz som si pripustila myšlienku, že Arwen mal vo všetkom pravdu. Nechať si ten blbý denník bolo možno moje najhoršie rozhodnutie. Harley odo mňa chcela, aby som ho strážila, no ani ja som nemusela veriť jej. Čo ak to bolo len nejaké jej divadielko, potom ma pri prvej príležitosti nahlási riaditeľovi a nakoniec ma vyhodia zo školy? Čo by som potom robila?

   "Prepáč, ale nepáči sa mi to. Vezmi si ho radšej ty alebo si na to nájdi niekoho iného."

   "Tak na to rovno zabudni!" skríkla, tento raz bola už zjavne dosť vytočená. "Einsteinka, ty si sa do tejto situácii dostala sama, keď si ten denník vzala. Nemôžem o ňom povedať niekomu ďalšiemu a taktiež si ho nemôžem zobrať ja, u mňa by ho Olivia mohla nájsť. Býva viac u nás než doma. A navyše, nebudeš v tom sama, vo všetkom budem stáť pri tebe. Všetko urobíme spolu."