Only angel (H.S)

75.časť

Isabella's pov

Po tom čo som sa prebrala po svojej premene nedokážem myslieť na ten sen. Vlastne ani netuším či to bol len sen, mala som pocit , že ho naozaj cítim pri sebe. Opäť ma zachránil. Neustále ma ochraňuje pred smrťou, no ja som mu nikdy nepomohla. V takomto stave možno ani nepomôžem. Ani len neviem, kde by mohol byť.

Keďže som zacítila, že telo si pýta tekutiny, čo najopatrnejšie som sa zodvihla z postele a zobrala si pohár vody. Bolestne som sykla a chytila sa za spánky, v ktorých mi neskutočne dunelo. Celá izba sa mi pred očami točila, mala som pocit, že sa nachádzam na nejakom kolotoči. V tom ma neskutočne striaslo, tak som vodu položila späť a pomaly si ľahla. Celé telo ma bolelo ako po nejakej nehode. Dýky , ktoré sa mi dookola a dookola zarezávali pod lopatky, krížov a takmer celého chrbtu nie a nie prestať. Hlasno som zhíkla a privrela oči. Kiežby sa toto všetko skončilo. Nech sa to skončí. Prosím.

Zrazu niekto zaklopal na dvere. Bola som taká slabá a ubolená , že som sa nezmohla ani na povolenie vstúpiť. Osoba to asi pochopila, pretože v tichosti otvorila dvere a vošla. Nebol to nikto iný ako Niall. Hneď sa naše pohľady stretli, úprimne sa na mňa usmial. Na takéto veci som však náladu vôbec nemala, nemala som chuť na žiadne návštevy.

„Tak, ako sa cítiš?"

„V pohode," zaklamala som.

„Bella," prisadol si ku mne na posteľ a odhrnul mi vlasy z čela, pričom sa ho jemne dotkol , „ aspoň nemáš horúčku, no vidím, že v pohode nie si."

„Je mi fajn, vážne," opäť som zaklamala a otočila sa mu chrbtom. Viem, že Niall je iný ako ostatný, no aj tak mu nedôverujem na toľko, aby som mu teraz vyrozprávala ,čo ma trápi.

„Ak by si niečo potrebovala..."

„...Niall, nič mi nie je..."

„...môžeš mi všetko povedať."

„Nič. Mi. Nie.Je," podráždene som povedala pomedzi zuby. Cením si, že sa mi snaží pomôcť, no keď to pôjde takto ďalej, asi vybuchnem.

„Môžeš mi povedať všetko, čo len budeš chcieť, zostane to len medzi na..."

„Čo by si chcel počuť?" naštvane som vyskočila do sedu až ním trocha myklo a nenachádzal odpoveď na moju otázku.

„Som ako troska, obyčajná troska, ktorá sa nič nezmôže! Sľúbila som mu, že ho nájdem , sľúbila som mu to...namiesto toho tu len tak ležím a prežívam ... Nežijem ale prežívam! Nemám dostatok síl na to, aby som sa postavila z postele, nie to ešte zastaviť Nathana. Všetci čo ste tu a hovoríte, že ste na mojej strane ale ste úplne k ničomu! Máte silné slová , no k čomu budú, ak nič nekonáte? Nasľubovali ste mi veľké veci, ale čo robíte? Motáte sa mi tu po izbe a neustále ma len chodíte kontrolovať, ľutujete ma ako nejaké dieťa. Akoby som mala každú chvíľu umrieť! Ale vieš čo? Najradšej by som umrela! Radšej by som umrela, akoby som mala byť bez neho..." zavzlykala som a cez slzy som sa snažila zaostriť na Nialla, ktorý tam sedel ako duch, „ nechcem žiť bez neho..." pošepkala som a padla späť na posteľ. Oči mi postupne zaplavovala temnota a ja som pochopila, že som omdlela.

_________________________

V ušiach mi šumelo a oči oslepilo ostré svetlo. Ležala som na posteli a vedľa mňa sedela Rose. Keď som si spomenula, ako som sa zachovala k Niallovi, oči sa mi zaplavili slzami.

Ihneď ako Rose započula moje vzlyky, trhlo ňou , postavila sa a presunula sa ku mne. Vtiahla ma do objatia a mlčala. Vedela, že v tomto momente mi slová nepomôžu.

„Nialla poriadne dostalo, čo sa tu stalo. Nikdy som ho nevidela takého smutného," ešte viac som sa rozplakala. Všimla som si, ako nahodila na tvári grimasu a hlboko sa nadýchla.

„Prepáč, toto utešovanie mi vôbec nejde ani nikdy nešlo. Chcela som tým povedať, že hneď ako sa trocha upokojil, išiel s ostatnými hľadať Harryho. Hovorili, že prejdú celý zámok, ak sa bude dať," ihneď som vyskočila do sedu a odtiahla ju od seba, aby som jej videla do očí. Až teraz som si uvedomila, že ich má snáď zelenšie ako Harry.

„To naozaj?" pošepkala som.

„Áno, hneď ako na niečo prídu, oznámia ná..." obidve sme sa strhli, Rose dokonca až zakričala, keď zadýchaný Niall vbehol do izby.

„Vieme, kde je! Vieme, kde je Harry!"