Only angel (H.S)

54.časť

Isabella's pov

Sama som nevedela čo robím. Zabočila som do úplne zlej ulici, len kvôli tomu, aby som už nemusela vidieť Harolda. Nechcela som sa viac trápiť, taktiež ani jeho, no každým krokom, ktorým som sa vzdiaľovala som sa cítila horšie a prázdnejšie. Akoby môj život zrazu prestával mať zmysel.

Absolútne netuším kde sa nachádzam. Oproti mne ide nejaká staršia pani, ktorej by som sa rada opýtala na cestu, no neviem, či sa ma nezľakne.

Nakoniec som sa však odvážila a prihovorila sa : „ Dobrý večer ," pani sa na mňa pozrela a jemne skrivila kútiky pier, „ prepáčte mi, keď vás obťažujem. Len som sa chcela opýtať kadiaľ mám ísť na Oxfordskú."

„Slečna, samozrejme, že ma neotravujete. Pôjdete naďalej rovno a pri druhej odbočke pôjdete vpravo. Bude tam križovatka, na ktorej odbočíte zasa vpravo a potom už len rovno a pri obrovskej kaviarni vľavo."

„Dobre, tak teda ďakujem ," usmiala som sa na ňu a pokračovala v ceste.

„Zvládnete to aj sama?"

„Zvládnem," len kývla hlavou. Myslela som si, že sa otočí a odíde, no zostala tam stáť, dívajúc sa na mňa.

„ Ste si istá, že vás nemám odprevadiť? Ja más času dosť," opäť sa na mňa usmiala. 

„Vlastne si ani istá nie som," priznala som sa. Pani sa na mňa ľútostivo pozrela. Ruku si obkrútila okolo tej mojej a pomaly sme pokračovali ďalej. 

Cestu som ani nevnímala, pretože som jej celkom dôverovala. Vyzerala na to, že vie, čo robí. Šli sme celkom ticho, raz sa ma však spýtala na moje meno, že vraj sa tak cíti lepšie.

„ Musím uznať, niet krajšieho dievčaťa v našom meste," pousmiala sa popod nos.

„Ale, vyzerám ako strašidlo."

„Nie nie, ste naozaj veľmi krásna, Bella," nie som ten typ človeka, ktorému keď niekto pochváli vzhľad, bude oponovať, aby to počul ešte raz. Niekedy oponujem, to áno, ale stále to myslím vážne. Inak si radšej v hlave niečo pomyslím a poďakujem sa.  

„ Nikdy som v očiach takého mladého dievčaťa nevidela toľko lásky a dobroty," usmiala som sa na ňu, na čo sa jej očí rozžiarili ešte viac.

„Á, už viem. Svojho priateľa musíte veľmi milovať. Naozaj som toľko lásky a zamilovanosti ešte v očiach nevidela." 

„ Ale ja nikoho nemilujem ," snažila som sa jej to nejako vysvetliť, no namiesto pochopenia sa na mňa stále len usmievala.

„ Nebojte sa, Bella, nie som ten typ starých žien, ktoré monitorujú, čo sa v meste deje. Nepoviem to nikomu," sama som začínala mať pocit, že z toho sa len tak ľahko nevykrútim.

Zdvihla som hlavu a uvedomila som si, že sme pri tej veľkej kaviarni. Pomaly som pani pustila.

„ Naozaj vám ďakujem, že ste so mnou prišli až tu, ale ďalej to už zvládnem aj sama," snažila som sa, aby to nevyznelo drzo.

 „ Dobre, nemáte vôbec za čo. Tak dovidenia," len som jej odkývala a už sa vybrala sama svojim smerom.

Odbočila som vľavo a postupne začala spoznávať ulicu, na ktorej bývam. Poponáhľala som sa ďalej a v tom som zbadala môj dom. V každej izbe bolo zhasnuté, len malé svetlo od televízie bolo vidno cez okno.

Uvedomila som si, že konečne uvidím svoju mamu, po tak dlhom čase ju konečne môžem objať. Ale čo jej poviem? Nie, nemôžem jej klamať, musím jej povedať pravdu, aj keby ma považovala za blázna, klamať jej nebudem.

Keďže som nemala kľúče ani mobil, zaklopala som na vchodové dvere . Započula som kroky z obývačky , ktoré boli dosť pomalé. Dúfam, že jej nič nie je.

Zrazu sa dvere otvorili a spoza nich vykukla sivá hlava. Také vlasy pred tým nemala..kam zmizli jej čierne vlasy?

Dvere otvorila ešte viac a s úžasom v očiach sa na mňa pozerala. Akoby som to ani nebola ja. Pozerala sa na mňa ako na nejaké nádherné stvorenie, pri tom som vyzerala akoby som vstala z mŕtvych.

Už dlhšie som to ticho medzi nami nezniesla a ozvala som sa.

„Mami..."

„Bella?"

Bumšakalaka, nová časť jak má byť. Konečne som sa dala s tým časom doporiadku a viete ako som to urobila? Hej, učila som sa a došlo mi, že už je nedeľa :) ... 

Želám vám ešte krásne strávený posledný prázdninový deň ! Ďakujem vám za všetko , no hlavne za 4K prečítaní :* Ste neskutoční,  z celého srdca vám ďakujem :*