Only angel (H.S)

35.časť

Skladba, ktorú Harold hral mi pripomínala naše prvé stretnutie. Ako som sem prišla a neskutočne plakala. Premýšľala aj nad horšími vecami ako je útek. A teraz? Sedím vedľa neho ,s úsmev na perách počúvam pieseň, ktorú hrá na klavíri. NIKDY by som si nepomyslela, že sa pri ňom budem cítiť dobre, no otec mal pravdu. On nie je zlý.

Keď Harold dohral pieseň poriadne si vydýchol.

„ A že vraj si nič nepamätáte." Zamyslene som sa na neho pozrela.

„Asi som sa zle odhadol."

„Viete čo ma prekvapuje?"

„Čo?" Skúmavo sa na mňa pozrel, pri čom si rukami upravil kučery, ktoré mu padali k očiam.

„ Nechápem, ako si môžete zapamätať celú pieseň. Pri tom ani neviete ako správne používať príbor." Harold sa len nad mojou pripomienkou pousmial, no ja som sa začala smiať ako pometená. Viem, je to trápne keď sa človek smeje na vlastných vtipoch alebo pripomienkach, no toto som si vážne nemohla odpustiť.

Keď som sa konečne prestala smiať, postavila som sa a utrela trošku sĺz, ktoré mi vyšli.

„Koľko môže byť asi hodín?" Spýtala som sa, stále bojujúc o dych.

„Deväť približne."           

„Veď len pred chvíľou sa bolo vidno."

„Preto milujem klavír. Piesne môžete hrať stále dookola a dookola, keď viete ako ich máte ukončiť a nikto si to nevšimne." Haroldovi som venovala jeden nechápavý pohľad.

„Koľkokrát ste zahrali túto?"

„Trikrát."

„Ani sa nečudujem, že som si to nevšimla. Hrali ste naozaj nádherne."

„Vďaka." Úprimne sa na mňa usmial.

„Tak, ja už pôjdem do svojej izby. Prajem vám dobrú noc." Ešte som si rýchlo odpila zo studeného čaju na čo so mnou úplne striaslo. Vážne to je hnusné.

„Aj vám, Isabella."

Keď som prišla do svojej izby, hneď som sa pozrela na hodiny. Tie ukazovali 21:12. Zobliekla som si sveter a zasa som sa vybrala ku skrini. Tentokrát som sa snažila nájsť si niečo väčšie a pohodlnejšie ,aby som v tom mohla spať.

Akonáhle som otvorila skriňu, uvedomila som si , že to nebude veľmi ľahké. V tejto skrini sú všetky veci presne na ženy, niečo mužské alebo o niekoľko čísel väčšie tu nájdem možno na samom spodku.

Ako som tak všetko prezerala, nevracala som veci do skrine ale hádzala za seba, čo bola veľká chyba. Som si istá, že sa mi tam nahromadí kopa oblečenia.

Zo skrine som vytiahla niečo dlhé a sivé, čo mi pripomínalo nejakú deku. Keď som to však rozložila, boli to šaty približne po kolená. Super, akurát na nočnú košeľu.

Moje oči ešte nestihli zaregistrovať kopu oblečenia a to už som padala. Mohla som sa pošmyknúť na tričku? Mohla. Mala som šťastie, že som dopadla na kopu, inak by som dopadla na podlahu, rovno na chrbát.

Len som nad sebou pokrútila hlavou a pustila sa do upratovania.

___________________________

  Posledné tričko a už to bude! Poriadne som si vydýchla a položila pramienky vlasov za uši.

Hodinky už ukazovali 22:18, čo snáď ani nebolo možné. Toľko času stráveného upratovaním, ach.

  Do rúk som schmatla uterák a šaty a čo najrýchlejšie išla do kúpeľne. Ta únava na už naozaj vyšťaví, musím sa čo najrýchlejšie umyť, aby som už konečne mohla spať.

Vypla som vodu a pomaly vyšla zo sprchy. Každým krokom na ľadovej zemi zostávali mokre stopy po mojich nohách. Neskôr však zmizli.

Z pohárika na ľavej strane umývadla som vytiahla zubnú kefku a umyla si zuby pokiaľ mi telo schlo pod hrubou vrstvou uterákov.

  Akonáhle som bola umytá , obliekla som sa a skočila do postele. Perinu som si natiahla až po krk a schúlila som sa do klbka. Netrvalo mi ani desať minút, pokiaľ moje oči zakryli viečka a zaspala som.

___________________________

  Zobudila som sa na opakujúce sa klopanie na dverách. Aj napriek tomu, že bolo celkom tiché, zobudilo ma to zo spánku.

„Isabella? Prepáčte, keď som vás zobudil, len som vás nikde nemohol nájsť."

„Prečo by ma hľadal? Veď je len ráno. " Potichu som si so povedala, na čo som sa hneď pozrela na hodiny. Dobre, možno už je aj pol dvanástej.

„Som hore!" Odkričala som.

„Chcem vám niečo ukázať, skôr by som povedal, že to je malé prekvapenie."

Takže, zlatíčka moje... Rozhodla som sa, že túto časť vydám o deň skôr a mám pre vás zlú správu.. Ako som sa minule obávala, už mám v predstihu len jednu časť, takže si musím dať pauzu aspoň na dva-tri týždne aby som napísala aspoň 8-9 častí...Ale nie! Robím si srandu, mám predpísané časti po 41., ale aj tak si dávam pauzu, ale len 5-6 dní. Potrebujem aspoň tie dve-tri časti napísať, aby som sa cítila istejšie. Ďakujem vám za všetko všetučko, neskutočne vás mám rada.

Inak, mám taký problém. Na počítači mi Wattpad ide v pohode, no na mobile mi blbnu komenty. Komenty mi nejdú ukázať a píše tam " niečo sa pokazilo...." Skúšala som to minimálne desaťkrát vymazať, odhlásiť sa a späť prihlásiť aj som kopukrát mobil vypla, no už asi štyri dni mi to nejde. Ale zasa keď som v cukrárni pripojená na inej WiFi tak mi to ide dobre.. Raz sa mi to už stalo ale asi iba na jeden deň a sama si nepamätám, ako som to opravila.. Prosím vás, kto s tým má skúsenosti, napíšte mi koment alebo správu, čo s tým robiť, lebo ma to už nebaví :D ďakujem!