Only angel (H.S)

63.časť

Ráno som sa zobudila úplne slabá. Mala som divný pocit, akoby na mňa niečo liezlo. Zrazu ma zavalil pocit zimy a rýchlo som sa prikryla až po krk, na čo som sa hneď začala triasť.

Uvedomila som si, že mám plný nos, preto som sa natiahla k stolíku po nejaké vreckovky.

Z toho všetkého čo sa deje si myslím, že som včera musela od tej zimy prechladnúť. Len dúfam, že mi nestúpne teplota, Harry má so mnou už dosť starostí.

Pozrela som sa na druhú stranu postele, ktorá nebola, pre zmenu, prázdna. Ležal na nej Harry, otočený chrbtom ku mne. Nemal ani najmenšiu šancu zistiť , že som hore, pretože mal všetky vlasy na tvári a taktiež musel spať veľmi tvrdo, keď som vstala skôr ako on.

Pomaly som sa postavila, na čo ma hneď roztriaslo, tak som si zo skrine vybrala najteplejšiu deku, ktorú som našla.

Cestou po schodoch som sa musela pridržiavať zábradlia, pretože sa mi nesmierne točilo v hlave a zahmlievalo pred očami.

Vedela som, že budem chorá, no napriek tomu som si opakovala, že to prejde. Neznášam ten pocit, keď sa na nič nezmôžem a musím len ležať.

Pomaličky som prešla do kuchyne, kde som postavila vodu na čaj. Vybrala som aj nejaké pečivo a pripravila nám raňajky. Teraz však už slané, pretože som sa toho sladkého už nejako prejedla.

Keď boli čaje hotové a raňajky pripravené, vytiahla som zo šuflíka podnos, na ktorý som všetko poukládala. Modlila som , aby mi nič nespadlo.

Síce som išla pomalšie, do izby som prišla so všetkým. No menší problém mi robila deka, ktorá mi stále padala z ramien.

Položila som veci na posteľ a sadla si k Harrymu. Bola mi taká zima, že som si deku nechala a na ňu ešte natiahla perinu. Neprikryla som sa celá, pretože som ju nechcela stiahnuť z Harryho.

Pomaly som začala jesť, keď sa Harry zrazu otočil ku mne. Opravil si vlasy a oprel sa o čelo postele. Ja som sa nenápadne snažila zakryť deku, ktorú som na sebe ešte mala, aby si o mňa nerobil starosti.

„Ako si sa vyspala?" zrazu sa opýtal.

„Celkom dobre," zaklamala som, keďže som sa celú noc len pretáčala , „ ty?"

„Dával som pozor na teba, preto viem, že si nespala. Zaspal som až nadránom," zdvihol jedno obočie, na čo som hneď odvrátila pohľad. Nejako nemám chuť na žarty.

Len si povzdychol a natiahol sa po pečivo.

„Ďakujem," prikývla som, na čo som si odpila z čaju.

„Je ti niečo?"

„Nie, som v pohode," opäť som zaklamala, keďže som mu nechcela pridávať starostí.

„Naozaj?"

„Mhm," zamrmlala som.

„Tá včerajšia noc..."

„...nepripomínaj mi včerajšiu noc," hnusne som mu skočila do reči.

„Nemyslel som to tak, Bella. Len som chcel povedať, chcel som povedať, že to, čo som včera urobil , myslel so to vážne," povedal po tichu, čo ma hneď prebralo. Myslí ten bozk...

„Harry," otočila som sa k nemu a pozrela mu do očí , „ ja som to myslela vážne tiež. Dobre vieš, že nie som taká, aby som sa ti hrala s citmi. Nikdy by som ti nechcela zle. Aj keď boli Požieračky v mojej hlave, plne som si uvedomila čo robím, bola to moja vôľa," keď som dohovorila, oči sa mu rozžiarili ako dva zelené smaragdy. Hneď som sa cítila lepšie.

Posadil sa bližšie ku mne s úsmevom na tvári.

„Harry?"

„Áno?"

„Chcela by som sa niečo opýtať," povzbudivo na mňa žmurkol, keďže momentálne jedol.

„Keď som odtiaľto odišla, doma sa mi sníval divný sen. Bol si tam ty, ako sa opieraš o strom celý ubolený. Volal si ma, aby som sa k tebe vrátila, no zároveň si hovoril, že bude lepšie, ak neprídem. Potom si však povedal, že ma miluješ... nechcela som tomu veriť, keďže sny sú sny, mohol to byť len výplod mojej fantázie. Preto ti hovorím, aby som sa len uistila, či sa to naozaj stalo."

„Vieš, v ten deň som si uvedomil čo pre mňa znamenáš. Znamenáš pre mňa úplne všetko," usmial sa na mňa , „ dobre vieš, že nie som taký, aby som sa ti hral s citmi. Nikdy by som ti nechcel zle," zopakoval slová, ktoré som mu pred chvíľou povedala ja.

Naklonil sa ku mne a pobozkal ma na čelo : „ Myslel som to vážne," pošepkal.

Zdvihla som hlavu tak, aby som sa mu pozerala do očí. Silno som ho objala okolo krku. Jeho reakcia ma však zaskočila.

„Preboha , veď ty celá horíš," stiahol ma z neho a vyskočil z postele. Prišiel ku mne z druhej strany a poriadne ma prikryl. Len som videla ako zmizol a zrazu bol späť s ľadovým obkladom.

„Daj si to na čelo," pretočila som očami a poslúchla ho.

„Musíš to vyležať, včera si sa určite nachladila. Postarám sa o teba," sadol si ku mne na posteľ, na čo som si len vydýchla. Presne toto som nechcela.

Ahojte!! V prvom rade by som sa vám chcela poďakovať, keďže sme dosiahli 6K prečítaní!!! Ľudia veď to je šesť tisíc ľudí, ja nechápem.. Ste neskutoční, aj keď slovami to nedokážem popísať, som vám nesmierne vďačná :))

Táto časť je dosť dosť potrebná, keďže si tak nepriamo vyjasnia, ako to medzi nimi je, dúfam, že sa vám budem páčiť aj keď je pomerne krátka :))

Chcela by som ju špeciálne venovať týmto osôbkam : Angiee657, OlivaSweet, beyxxbey, EvaRikov, Susan_104, Nanadudud ... Vaše komenty som si všímala takmer pod každou časťou .. Ďakujem vám, že máte trpezlivosť na moje nepravidelné vydávanie častí.. Vaše slová ma vždy potešia a nakopnú písať .. LY