Only angel (H.S)

73.časť

Isabella's pov

Svetlo vychádzajúce z malého okienka na druhej strane miestnosti ma prebudilo z driemania. Ihneď ako som otvorila oči, chytila som sa za hlavu kvôli nesmiernej bolesti.

Keď som sa trochu prebrala , všimla som si , že miestnosť , v ktorej ležím , mi je povedomá. Opatrne som sa postavila a prichytila sa steny, pretože sa mi mierne zatočila hlava.

Započula som príjemné hlasy, ktoré ma volali z konca chodby. Pomaly som sa presunula k dverám, ktoré boli , neviem prečo, odomknuté. Čakala som nejakú chodbu, no namiesto toho som sa ocitla späť na mieste pri zámku, kde som naposledy videla Harryho.

Pri lese boli vysoké biele dvere otvorené dokorán, sršiace ostré svetlo smerom ku mne. Smiech a radosť všetkých ľudí ma naplnila ihneď, ako som si ich všimla.

Vydala som sa po tráve smerom k dverám. Sila ťahajúca ma k nim bola omnoho silnejšia ako ja, no uvedomila som si, že tam vlastne chcem ísť. Z toho miesta priam žiarila láska, radosť a šťastie. Cítila som na vlastnej koži, ako sú všetci bez starostí.

Pousmiala som sa popod nos, avšak pri mojom prvom kroku na schodoch sa dvere začali zatvárať. Snažila som sa rozbehnúť a šprintovať čo najrýchlejšie, no nemohla som. V hĺbke duše som nesmierne túžila zbaviť sa všetkých starostí, avšak vedela som , že ak sa otočím, nebudem to ľutovať. A tak som sa otočila.

Harry, pozorujúc ma z druhej strany záhrady sa pomaly vydal po cestičke, ktorá viedla k dverám.

"Harry!" skríkla som ihneď, ako som sa k nemu rozbehla. Jeho úsmev mi ešte viac rozžiaril cestu k nemu. Po niekoľkých sekundách sa rozbehol aj on.

Narazila som do jeho otvoreného náručia plného lásky, ktoré ma dvihlo zo zeme tak, že som si okolo neho musela obtočiť nohy, aby som sa udržala.

Skryla som si hlavu do jeho vlasov a rukami hneď obtočila jeho krk. Mocne na chytil na pás a držal ma. Držal ma tak, akoby vedel, že sa vidíme naposledy.

"Bella," pošepkal mi, pokiaľ ma opatrne položil späť na zem.

"Chýbal si mi, tak veľmi si mi chýbal," riekla som pomedzi plač. To už mi zotieral slzy z líc, ktoré sa mi drali jedna za druhou.

"To sú slzy smútku?" nešťastne sa opýtal.

"Neviem," jednoducho som odvetila , " nevieš si ani predstaviť , ako sa teším , že ťa vidím. No pocit, že by som ťa mala zasa opustiť ma zviera mocnejšie ako pocit lásky."

"Ale ja ťa nikdy neopustím , Bella. Navždy budem v tvojom srdci," usmial sa a pobozkal ma na čelo.

Ešte raz som sa natiahla a skryla do jeho objatia.

"Je toto sen?" potichu som sa opýtala.

"Neviem. No ak je to sen, nedovolím nikomu, aby ma zobudil," pohladil ma po vlasoch.

Za mnou sa ozvalo hlasné zaškrípanie dverí a hneď po tom nasledovala silná bolesť v chrbte. Skríkla som a nebola by som sa udržala na nohách, keby tam nebol Harry. Včas ma stihol zachytiť.

"Harry, musím ísť, čakajú na mňa."

"Ešte nie je tvoj čas...

...čas...."

Dopadla som na studenú zem a zaborila sa rukami do mokrej trávy. Harry zmizol ako lusknutím prstov a ja som opäť ostala sama.

Panovala tma a ja, zababušená do oblečenia , ktoré ma veľmi neohrievalo, som ležala v tráve a načúvala čiernemu a dusnému tichu. Dvere za mnou ostávali počas mojích bolestí neustále otvorené. Chcela som sa postaviť a vojsť tam, no nemôžem.

Ešte nie je môj čas.

Zrazu som započula niečí hlas, ktorý kričal. Silno. Obzerala som sa navôkol, no nikoho som nevidela.

"Už sa preberá!"

"Preberá sa!"

Oči sa mi naplnili bielym svetlom a ja som dúfala, že som nejakým zázrakom prešla cez tie dvere.

_________________________
"Prebrala sa, pomôžte jej ľahnúť si," Niall ma pomaly otočil na chrbát a opatrne položil späť na posteľ.

Otvorila som oči a zbadala nad sebou pohľady ľudí.

"Báli sme sa o teba. Sme šťasní, že si nažive."

"Bohužiaľ," pošepkala som.

❤️❤️