Only angel (H.S)

59.časť

Šprintom som vbehla do zámku a schody brala možno aj po tri. Ocitla som sa pred dverami, ktoré mi pripomenuli Harryho prekliate. Tá ruža je za tými dverami. Som si istá, že bude v jej blízkosti. Ako som ho mohla nechať samého, keď som mu sľúbila, že ostanem...

Rozpamätala som sa a doslova preletela cez dvere, no to, čo som videla ma opäť priviedlo do obrovského šoku. Celým telom akoby mi prešiel slabý elektrický prúd, no dosť silný na to, aby vo mne vyvolal ten nepríjemný pocit strachu, ktorý, som si istá, všetci poznáme.

Harry sedel na zemi, s červenými očami a hľadel na Chodca, ktorý sa k nemu pomaly približoval. Nesnažil sa zachrániť si život, len tak tam sedel a čakal na svoj osud.

„Harry..." pípla som. Akoby som ho hlasom oživila, zdvihol hlavu smerom ku mne.

„Bella..." s úžasom a ľútosťou zároveň sa na mňa pozrel. Napriek tomu, že jeho tvár zdobili nepekné tmavé kruhy, vyzeral byť celkom šťastný, že ma vidí. No všetko sa však vymklo spod kontroly.

Chodec využil situáciu, keď sa Harry pozrel na mňa stihol zaútočiť. Keď sa silno zahryzol do Harryho krku myklo so mnou.

Harryho tá bolesť ochromila tak, že nedokázal vydať ani hlásku, nie sa ešte brániť.

Otočila som hlavu a na zemi si všimla veľký kus rozbitého zrkadla. Rýchlo som sa poň zohla a zapichla ho Chodcovi priamo do krku.

Prudko sa ku mne otočil, snažil sa ma rukami chytiť okolo krku, no nemal dostatok síl poriadne ma stisnúť.

Bránila som sa ako to len išlo, preto som udrela do črepu, ktorý bol v jeho krku.

Mala som pocit, že jeho oči zbeleli ešte viac, no nedávalo mi to zmysel, keďže svetlejšia farba už nie je.

Chodec mi padol k nohám a až vtedy som si všimla, že jeho krv nie je červená, ale sivá.

Rýchlo som sa spamätala a pribehla k Harrymu, ktorý ležal pri stole a bolestne sa držal za krk.

„Harry," nedokázala som v tej chvíli nič iné povedať.

„Bella, ty, ty si sa vrátila," aj pomedzi tú bolesť, ktorú cítil sa dokázal usmiať.

„Samozrejme, že som sa vrátila. Musela som," taktiež som sa usmiala, ale hneď ako som to urobila, do očí sa mi nahrnuli slzy.

„Som š-šťastný, že ťa môžem naposledy vidieť, Bella."

„O čom to hovoríš? Ty sa predsa stále uzdravíš," zmetene som sa opýtala.

„Nepovedal som ti to, no keď mi zlomíš srdce, nedokážem sa vyliečiť."

„Č-čože, Harry...preboha," on zomieral. A to len a len kvôli mne. Všetko bola chyba. Keby som neodišla a nepohnevala sa, nemuselo by sa nič z toho stať. Neznášam sa... neznášam.

„Nie , Harry, nenechám ťa zomrieť. Budeš žiť," snažila som sa rozprávať trochu istejšie, no nešlo to. Nikdy som klamať nedokázala.

„Bella?" zrazu sa ozval. Odhrnula som mu vlasy z tváre a chytila ho za líca. Keď som sa mu pozrela do očí, akoby sa svet aspoň na malé nekonečno pozastavil.

„Budeš žiť," potiahla som nosom, ignorujúc jeho otázku.

„Bella..." zúfalo povedal.

„Prosím ťa , Harry," silno som sa rozplakala a snažila sa uveriť tomu, že toto sa nedeje, že je to len v mojej hlave. Že si vymýšľam alebo to je len ďalšia nočná mora , „ keď budeš ticho , bude ti oveľa lepšie. Vyzdravieš , uvidíš."

„ Som ten najšťastnejší tvor na svete, že práve TY si mi mohla zlomiť srdce. Len čo som ťa uvidel v dverách, môj život mal aspoň na sekundu opäť zmysel," usmial sa na mňa a zrazu z jeho tela zmizlo všetko napätie. Jeho tvár som však naďalej držala v rukách.

„Harry, preber sa, preber sa. Toto mi nemôžeš urobiť, to nemôže byť koniec. Harry!" Stratila som kontrolu nad svojim hlasom, telom, pocitmi... všetkým.

Hlava mi padla na jeho hruď, ktorá bola celá mokrá od mojich sĺz.

„Zajtra sú Vianoce, Harry," pohladila som ho po líci a pokračovala , „ uvaríme si večeru a zatancujeme si. Bude to náš p-prvý spoločný tanec..."

Zdvihla som hlavu a pozrela sa do jeho prázdnych očí.

„Toto nie je tvoj koniec," pošepkala som.

Zatvorila som oči a pomyslela som na všetky dobré a krásne chvíle , ktoré sme spolu prežili. Na horúcu čokoládu pri ohni a guľovačky v snehu.

Telom akoby mi prechádzal náboj energie, no tentoraz som to bola ja, čo to spôsobila. Moja hruď žiarila na celú miestnosť, postupne som začala žiariť celá. Do vzduchu sa mi pomaly začali dvíhať končeky vlasov.

„Toto nie je tvoj koniec, Harry," opakovala som, pri čom som ho stále držala za líca.

Čím viac som verila, že bude žiť, tým väčšia žiara zo mňa išla. Do tváre sa mu opäť vrátila farba, avšak ja som postupne začala slabnúť.

Po líci sa mi skotúľala slza, ktorá dopadla na jeho hruď. Zrazu akoby z jeho hrude moja slza explodovala. Moja žiara prestala slabnúť, zatiaľ čo on sa priam nachádzal uprostred explózie svetla.

Začínal hýbať končekmi prstov, pomaly sa mu začala nadvihovať hruď.

Opäť som sa rozplakala , avšak teraz od šťastia.

Keď žiara prešla, Harry otvoril prudko oči. Aj keď som bola neskutočne vysilená , snažila som sa ostať pri vedomí.

Pomaly sa dvihol zo zeme a opatrne sa dotkol už zahojeného krku. S úžasom sa na mňa pozrel a ja som sa mu hodila okolo krku. Vedela som, že on je ten, pri ktorom môžem ukázať svoje slabé stránky.

„Zachránila si mi život, Bella," vošiel mi rukami pomedzi vlasy, čo mi za tie dva dni, ktoré som bola preč neskutočne chýbalo.

„Už nikdy, nikdy v živote od teba neodídem preč, Harry," zašepkala som pomedzi plač.

„Nikdy," zopakoval.