Only angel (H.S)

66.časť

Zimné slnko sa postupne predieralo pomedzi záclony, až som sa musela kvôli príjemne teplým lúčom na mojej tvári zobudiť. Len dúfam, že sa postupne začne topiť sneh, keďže zimu veľmi nemusím.

Keď som sa poriadne prebrala bolo približne pol ôsmej. Na takéto skoré rána veľmi zvyknutá nie som. Včera sme s Harrym išli spať pomerne skoro, keďže som sa podľa neho necítila dobre. Raz sa mi zatočila hlava keď som vyšla z vane a to tak , že som si skoro rozbila hlavu o umývadlo. Keď som vyšla z vane Harry odišiel,aby som sa mohla obliecť. Keďže pri mne nebol, nešťastne som spadla. Odvtedy zo mňa nespustil oči. A muselo to vyčerpať nás oboch, keď sme teda tak skoro zaspali.

Nestihla som si ani poriadne sadnúť, zrazu Harry otvoril dvere s plnou táckou v rukách.

„Ránko," zaželal s celkom dobrou náladou, čo ma donútilo usmiať sa.

„Ránko."

„Doniesol som ti niečo zdravšie, pretože teraz nejaké vitamíny potrebuješ."

„Harry ale ja nie som chorá, len sa mi niekedy zatočí v hlave."

„Takmer si si rozbila hlavu, Bella. Dnes si ešte aspoň trochu polež. Keď to nechceš robiť pre seba, urob to aspoň pre mňa," slabo sa usmial a čakal , čo mu odpoviem.

„Tak dobre teda, no celý deň ležať nebudem," navrhla som.

„No dobre," povzdychol si.

Keď sme to vyriešili spokojne som sa pustila do jedla. Pripravil mi obyčajné cereálie s mliekom a aj nejaké ovocie. Musím povedať, že to je porcia ako pre dvoch.

Nemala by som zdravšie jesť len kvôli vitamínom. Za ten čas čo som tu som sa sladkého najedla až-až.

„Nemohla by som ísť k tebe dole?"

„Kto hovorí, že budem dole? Budem tu pekne pri tebe, nikam od teba neodídem," nahol sa ku mne a jemne mi pobozkal čelo, „ aj keď si myslím, že teplotu už nemáš, mala by si si ešte oddýchnuť."

„Prosím, Harry," smutne som sa mu zadívala do očí , „ iste by si ani ty nechcel celý deň ležať zavretý v jednej izbe. Môžem si ľahnúť aj dole na pohovke alebo si vezmem deku a budeme spolu variť obed," odvrátil odo mňa pohľad a zadíval sa na stenu. Som si istá, že premýšľal, stále keď premýšľa tak sa tvári tak ...inak.

„No dobre teda. Ale! Budeš ležať na pohovke pod perinou len v tom prípade, ak zješ celé raňajky a vypiješ čaj."

„Harry, veď je to porcia ako pre dvoch! Ako to mám sama zjesť?"

„Isabella , musíš jesť," zdvihol jedno obočie, na čo som pretočila očami a vzala do ruky lyžičku.

_______________________

„No vidíš, bolo to až také hrozné?" opýtal sa, keď mi lyžička skoro vypadla z ruky. Bola som hrozne plná, takto som sa ani nikdy nenajedla, ani na Vianoce!

„Nevládzem," zalapala som po dychu , „ dýchať. Mám pocit, že som tehotná," odvetila som. Len sa pousmial a pomohol mi vstať.

„Ukáž, pomôžem ti," pomohol mi vstať z postele a odniesol ma dolu na pohovku. Myslela som si, že mi donesie deku, on však zobral aj perinu.

„Nemusel si to nosiť," prehodila som len tak do prázdna, keďže ma úplne odignoroval.

„Harry?"

„Áno?"

„Čo keby si mi urobil horúcu čokoládu?" nadšene som sa na neho usmiala.

„Veď len pred chvíľkou si nadávala aká si plná," usmial sa ," nemyslel som to tak. Hneď ti ju urobím."

Zatiaľ mi plán vychádza. Hladná ani smädná nie som vôbec, naozaj si myslel, že mám chuť na čokoládu? Som si istá, že už keď ju urobí, tak ju vypijem...no teraz tu ide o niečo iné.

Azda si myslel, že ho trocha nepotrápim. Celé dva dni som len ležala, musím sa trochu rozhýbať.

Pomaly som vstala z pohovky a skryla sa do miestnosti na druhej strane zámku. Ešte nikdy som v nej nebola, no bola celkom malá a nie veľmi uprataná. Na ukrytie vynikajúca, keďže tam nie sú žiadne okná a Harry ma tak ľahko nenájde.

Možno po piatich minútach státia v tme som začula ako zakričal moje meno. Viem, že sa musel vystrašiť ale kam by som len mohla ísť?

„Bella, toto vážne nie je sranda!" zakričal pomerne blízko , čo ma trocha vyľakalo a podskočila som. Pri tom som do niečoho buchla a celkom to bolo počuť, dúfam, že on to nezachytil.

Nejako som sa v tom začala strácať, keďže mi z tej tmy začalo byť celkom zle. Nechcela som stáť na jednom mieste, preto som prešľapovala a úplne som sa v tom „stratila". Netuším kde sú dvere, preto budem musieť počkať na Harryho pokiaľ ma nájde alebo sa vzdám a zakričím mu, kde som. To by som však neurobila.

Zrazu sa mi neskutočne zatočilo v hlave . Snažila som sa zachytiť nejakej veci v tme, no nevedela som, či sa vôbec niečo pri mne nachádza. Chytila som studenú ruku, ktorá ma vytiahla naspäť na nohy.

„Harry!" zakričala som ," ako si sa sem dostal?"

„Dverami," úplne som vycítila ako sa usmieva.

„Ako si ma našiel?" dvihol ma zo zeme do jeho náručia a pomaly ma niesol späť k pohovke.

„Vidím v tme," usmial sa.

  „To sú nejaké tvoje ďalšie schopnosti alebo čo?" nechápavo som sa opýtala. 

  „Ale nie, proste vidím v tme keď si tu ty." 

„Ako to myslíš?"

„ Ty si zdrojom môjho svetla, Bella. Aj keby si sa ukryla do tej najtemnejšej tmy, posvietila by si mi na cestu k tebe a našiel by som ťa," neuveriteľne som sa na neho pozrela a pokračoval, „ stále by som ťa našiel, pretože pokiaľ budeš tu so mnou, tak nikdy neprestaneš žiariť."

Natiahla som sa k nemu a spojila naše pery.Celkom spontánne , hneď ako mi to napadlo. Myslím, že v tejto chvíli somnemohla byť šťastnejšia 

Celkom oddychovou časťou zakončujem tento týždeň :) Dopredu by som sa vám chcela ospravedlniť za to, že také dva týždne nová časť nevyjde :( Je mi to naozaj ľúto , no mám strašne veľa učenia ale nebojte sa, keď budem mať čas alebo oddychovať, časti budem písať do wordu, aby som ich potom mohla čo najskôr vydať :) Ďakujem za všetko :)