Only angel (H.S)

69.časť

„Kto prichádza?" namiesto odpovede len však vyletel z postele.

„Harry!" skríkla som. Prudko sa otočil a pozrel sa mi do očí. Akoby sa na malý okamih zastavil čas a opäť sme boli v bezpečí, bez starostí.

„ Chcú nás od seba rozdeliť , Bella. Nemáme čas na vysvetľovanie, pokiaľ chceš utiecť, rýchlo sa obleč. Vypadneme odtiaľto čo najskôr," len som kývla hlavou a vykašľala sa na to. Nebudem ho presviedčať, mal pravdu, že nemáme čas. Chcela som však vedieť, s kým budeme mať tie dočinenia.

Keď sme boli oblečení, rýchlo sme vyleteli zo zámku zadnými dverami smerom do záhrady, kde sme si chceli zobrať kone.

Všimla som si, ako sa Harry obzerá sem a tam, neustále si hrýzol do pier. Keď som ho dobehla a chytila za ruky, na chvíľu sme zastali a upokojovali sa navzájom len pohľadmi.

„ Nemôžu nás rozdeliť, Harry," pošepkala som.

„Nedovolím to, neboj sa," chytil ma za líca a ja som jeho ruky zakryla svojimi.

Natiahla som sa k nemu a nežne ho pobozkala. Bolo to ako nás prvý bozk, plný emócii. Avšak vtedy bol plný lásky a bezpečia. Aj tento bol plný lásky, no omnoho iných pocitov.

„Harry? P-prečo mám pocit, že sa lúčime?" zahryzla som si do pery dúfajúc, že mi to pomôže zastaviť slzy, ktoré sa už pomaly tlačili von. Napokon sa mi oči začali plniť slzami a ja som musela neustále žmurkať očami, pretože sa predo mnou postupne strácal.

„Nelúčime sa , prisahám. Aj keby sa niečo stalo, nájdem ťa, sľubujem ti to."

„ A čo kliatba, Harry? Čo keď sa rozdelíme... ako ma potom nájdeš?"

„ Kašlem na nejakú hlúpu kliatbu. Nájdem ťa, aj keby som mal vstať z mŕtvych," snažila som sa o úsmev, no len čo som trochu pohla lícami, zasa sa mi oči zaplavili slzami.

„Teraz už musíme ísť," držiac ma za ruku, utekali sme k stajniam.

Otočila som sa , pretože som mala pocit, že za nami niečo veľké letí. Na oblohe som si všimla, že to vták byť nemôže. Vyzeralo to ako človek, no malo to biele krídla.

„Harry..." šepla som.

„Anjeli," povedal, keď dvihol hlavu k oblohe. Ihneď sa otočil a doslovne ma ťahal čo najďalej od nich.

„ Prečo im utekáme, veď oni nám nemôžu ublížiť, či? Sú to predsa čisté bytosti."

„ Že vraj čisté bytosti. Nechcú , aby si bola pri mne. Podľa nich som stelesnenie zla a oni sa považujú za čisté dobro. A keďže si aj ty anjelom, podľa nich neprichádza do úvahy, že by sme my dvaja mohli byť spolu," nahnevane hovoril počas toho, ako sme utekali.

„Ale ale ale," pred Harrym akoby sa z ničoho nič objavil jeden z anjelov. Zastali sme.

„ Kam si myslíš, že ju berieš?"

„Nepchajte svoje otrasné nosy do našich život. A teraz vypadni, lebo za seba neručím," posledné slova akoby ani nehovoril Harry. Nikdy som ho nevidela takého naštvaného a zúrivého. Pevnejšie som ho chytila za ruku a prisunula sa k nemu bližšie. Pocítila som, ako si vydýchol a tlak v tele mu povolil.

„Vidíš , Bella? S takouto obludou žiješ už niekoľko mesiacov v zámku. Na tvojom mieste by som od neho čo najrýchlejšie utiekol, nikdy nevieš kedy vycerí zuby," ironicky sa zasmial , až sa trochu naklonil vzad, kvôli čomu sa mi naskytol pohľad na jeho snehobiele zuby. Harry len zaťal ruky v päsť.