Only angel (H.S)

25.časť

           

Chvíľu sme tam len tak sedeli, zaplakaní , s pocitom, že táto chvíľa trvá večnosť. Spamätávajúc sa z toho, čo sa práve stalo. To , čo sa mu stalo, mi zlomilo srdce na milión kúskov, ktoré sa budú skladať veľmi dlho.

To dievča mu zomrelo v náručí . Miloval ju a stratil ju, rovno pred očami. Prečo sa takéto veci na svete stávajú?

Zotrela som si slzy z líc a podoprela sa o ruky. Keby som to neurobila, asi by som už dávno ležala zlomená na posteli.

Harold mlčky sedel v kresle, nespúšťajúc zrak zo zeme. Rukami obtáčal operadlá kresla, no po slzách už nebolo ani stopy. Zrejme sa pomedzi to utrel.

Po myšlienkach mi behalo len to, ako sa mu mám ospravedlniť, aby sa ho to čo najmenej dotklo. S tým , že sa ho to nedotkne vôbec, absolútne nerátam. Všetko som dokašľala.

Nečakane sa postavil z kresla a prešiel ku dverám. Chcel odísť,no otočil sa a prišiel späť do izby.

„Skontrolujte si to. Nemyslím, že to bude zahojené, ale pre pokus to stojí." Po celú dobu, čo rozprával, v ruke zvieral kľúčku. Nevidela som mu do tváre, pretože bol otočený chrbtom. A po tom všetkom sa mu asi už nikdy v živote do očí ani nepozriem.

„Harold, ja...ja." Uprostred vety sa mi zlomil hlas. Slzy sa mi pomaly začínali spúšťať po lícach, no snažila som sa ich zadržať a dokončiť vetu.

„Nemali ste to odkiaľ vedieť." Vykročil ku schodisku a zabúchol dvere. Tvár som si skryla do dlaní a slzám nechala voľný pád. Veď prečo by som ich mala v sebe držať, keď viem, že som spravila chybu? Chcela by som to nejako napraviť, vrátiť čas späť a uveriť mu, že je nevinný a nie je schopný niekoho zabiť. Mala som mu veriť, nebola to jeho chyba.

Ľahla som si, stále plačúca. Na hrudi som cítila obrovskú hrču, ktorá mi bránila poriadne sa nadýchnuť. Pripomínala mi všetky chyby, ktoré som kedy v živote urobila. Pľúca mi kvôli nedostatku kyslíka prestávali dobre pracovať, preto som neskôr začala kašľať a dusiť sa. Snažila som sa upokojiť samu seba, inak by som sa zadusila. No človek nedokáže utiecť pred sebou samým. Nedokáže utiecť pred svojimi chybami.

 

Ako som si mohla myslieť, že všetko raz bude dobre? Stále to nejako musím dokašľať.

_________________________

 

Po dlhšom čase som sa konečne upokojila. Prestala som plakať, no stále sa cítim na nič.  Avšak uvedomila som si, že všetky veci sa stávajú kvôli niečomu. Musela som zistiť , čo sa mu stalo, ale prečo?

Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali 15:48. Myslím, že by som si tie rany mala skontrolovať, ako povedal Harold. No nie je sám, ktorý si myslí, že ešte nebudú zahojené. Takéto závažné zranenia sa budú hojiť aj mesiace. Avšak Harold spomínal nejaký krém, no neviem.

Obväzy ma nepríjemne hrýzli po bruchu, chrbtici a najviac asi na krku. Hnusím sa sama sebe, ani nechcem vedieť, ako veľmi musím smrdieť. Už niekoľko dní len tak ležím v posteli, v prepotenom oblečení a navyše bez sprchy. A o mastných vlasoch ani nehovorím, mám šťastie, že si so sebou všade beriem gumičky a sponky. Fuj, musím so sebou už naozaj niečo urobiť.

Pomaly som vstala z postele a nakúkla do skrine. Aj keď viem, že sú v nej samé šaty s korzetmi a sťahujúce silonky, nemôžem chodiť v tom istom oblečení do konca života.

Na moje počudovanie som v skrini, úplne na spodku, našla obyčajné biele tričko a čierne legíny. Aj kvôli takejto maličkosti sa mi rozžiarila tvár. No chýbajú mi asi najdôležitejšie veci. Spodná bielizeň.

Úprimne? Nemám tušenia, ako dlho som v tomto zámku. Viem len jedno, že keď som išla na prechádzku do lesa, bol koniec júna. A teraz môže byť asi august, pretože slnko zapadá veľmi neskoro. Takže ak sa nemýlim, znamená to , že som tu dlhšie ako mesiac.

Na tele sa mi objavili zimomriavky. Modlila som sa, aby som našla aspoň niečo vhodné. Otvorila som šuflíky a sama som bola prekvapená. Obyčajná, jednofarebná spodná bielizeň. Niekde som však našla aj čipkované veci, no nebolo ich veľa. Vydýchla som si a vytiahla čo mi prišlo pod ruky.

Otvorila som dvere do kúpeľne, oblečenie s uterákom položila ku vani a rozhliadla som sa po šampóne na vlasy. Otvorila som skrínku pod umývadlom, kde som našla sprchový gél aj šampón na vlasy. Stále ma udivuje, odkiaľ tieto veci má.

Už –už som chcela pustiť vodu, aby sa naplnila vaňa, no uvedomila som si, že som zranená. Nerozumiem sa do takýchto vecí, preto sa bojím, že to nebude najlepší nápad.

Veci som si dala dole a postavila som sa pred zrkadlo iba v spodnej bielizni. Nečakala som, že budem mať obväzy takmer po celej hornej časti tela.

Začala som pri bruchu. Bála som sa, že to bude hrozný pohľad pre moje oči, preto som ich radšej zatvorila. Postupne som všetko rozmotávala.

Obväz som pustila k nohám na zem a opatrne otvorila oči. Posunula som sa bližšie k zrkadlu...

„Ako je toto dopekla možné?!" Hlavu som sklonila ku svojmu telu a chytila si miesta, kde som mala mať tie rany. No neboli tam! Žiadne jazvy, žiadne stopy po tom, že som bola napadnutá a takmer celá roztrhaná. Ako je to možné?

Pre istotu som si párkrát prešla po miestach, kde mali byť rany, aby som sa uistila , že ma nič nebolí. Keďže bolo všetko v poriadku, pustila som vodu a čakala, pokiaľ sa vaňa napúšťa.

Ahojtee všetci ! Dnes len takto na rýchlo , pretože sa ponáhľam na oslavu :))

VY STE ASI ZOŠALELI!!!!! Máme tisííííííííííííííííc prečítaní !!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Ako? Kedy ? Ani nevieem ako sa vám odvďačiť :((( Veľmi sa teším, ako malé dieťa :D Naozaj ďakujem , dúfam, že to spolu potiahneme na ešte vyššie číslo :))

Túto časť venujem B-i-b-u-s-s , za neuveriteľnú podporu! Ďakujem !