Kým príde Smrť

57.kapitola Koniec

Mabel

Pred niekoľkými mesiacmi

Bola ťažké sa znovu aklimatizovať do starého života. Trvalo nám to niekoľko týždňov, počas ktorých Bia spomenula Maxa aspoň raz za deň. Vedela som, že trpela tým, že som ich odlúčila, ale nemohla som nič urobiť. Musela som žiť ďalej a prinútiť k tomu aj Biu.

Získala som miesto v starej spoločnosti a Seth bol rad, že som sa vrátila.

Neskôr za nami prišli aj Rocco s Elou. Boli spolu. Bola som za to rada. Žili s nami a Bia si ich velmi obľúbila. Boli ako jej ďalšia rodina.

Moje dni sa postupne menili na stereotyp. Ráno som vstala, urobila raňajky a zobudila Biu. Najedli sme sa spolu a potom som ju zobrala do škôlky. Ja som hneď nato išla do roboty.

Iné to nebolo ani dnes. Mesiac po našom odchode.

Zložila som si veci v kancelárii a sadla si k papierom od prípadov. Bolo toho veľa a navyše som sa už nejakú dlbu necítila dobre. Muselo to byť zo stresu. Potom, čo všetko sa stalo, to nebolo vôbec divné. Bola som zničená, no musela som pokračovať. Bia mi dodávala silu. Bola smutná, že odišla od kamarátov a iného druhu života, no za to sa ešte viac upla na mňa.

Ani som si neuvedomila, že do mojej kancelárie prišiel Seth až kým si neodkašlal.

,, Zas máš hlavu v oblakoch, Miranda?" oslovil ma s úsmevom. Uvedomovala som si, že sa mu stále páčim, ale aj po tom všetkom som vedela, že budem môcť byť len s Maxom.

,,Trošku. Zamyslela som sa. Čo si chcel?" postavila som sa pred neho a oprela som sa zadkom o stôl.

,,Nový prípad. Ide o dôležitú osobu obvinenú z....." ďalej som už nevnímala. Začala sa mi točiť hlava a ja som sa zachytila o stôl. Avšak ani to mi nepomohlo. Pred očami som mala čierno, a preto som o pár minút padala k zemi. Môj svet zahalila tma.

****

Zobudila som sa a prvý pohľad mi padol na Setha, ktorý ma držal za ruku. Nemohla som si pomôcť. Chcela som, aby tu so mnou bol niekto iný.

,, Čo sa mi stalo? "opýtala som sa chraplavým hlasom, ktorý mi nepatril.

,,Hneď príde doktor a všetko ti vysvetlí." povedal mi smutne. Bála som sa o čo ide.

O pár minút naozaj vošiel chlap v bielom plášti. Seth vyšiel z miestnosti.

Usmial sa na mňa, takže som si domyslela, že nejde o nič vážne.

,, Dobrý deň, slečna. Nemusíte mať obavy. Mám pre vás skvelé správy. Budete mamou." povedal a ja som zostala v šoku. Mamou? To... To si nedokážem predstaviť.

,,Podľa vášho pohľadu usudzujem, že ste o tom netušili. Ste v 4. mesiaci. Nebývalo vám ráno zle? Zvláštne chute?" opýtal sa a ja som nedokázala identifikovať pocit, ktorý som v sebe mala.

,,Bolo mi zle, no mala som teraz hektické obdobie. Myslela som si, že to je zo stresu. Nenapadlo by ma to."

,,Musím vám však povedať, že potrat vo vašom štádiu tehotenstva nie je možný."

,, To som naozaj nemala v pláne. Teším sa, prepáčte. Som len šokovaná." povedala som a práve vtedy rozrazila dvere Bia s Elou.

,,Mami? Je ti dobre, maminka?" opýtala sa ma ustráchane a už liezla ku mne na posteľ. Mala stále ruku v sádre, ale už ju to tak nebolelo. Usmiala som sa a pritiahla si ju k sebe.

,, Všetko je v najlepšom poriadku, princezná. "usmiala som sa a dala jej pusu do vlasov. Ela na mňa pozrela s otázkou v očiach. Len som kývla, že jej potom všetko poviem.

Jediné, čo som vedela na sto percent bolo, že sa toho dieťaťa nemôžem vzdať. Bude to ťažké, ale bola som pripravené na všetko.

Hlavne som vedela, že ak by som sa ho teraz vzala, ďalšie by určite nebolo. Mala som šancu mať dieťa s mužom, ktorého ľúbim a to som nechcela zahodiť.

Prítomnosť

Rozprávala som sa práve s mojou kolegyňou o prípade. Nemohla som nikoho zastupovať odkedy bolo na mne tehotenstvo vidno. Seth sa bál, že sa mi niečo stane a klienti by z toho neboli tiež nadšení.

Bolo na mne vidno, že som tehotná a bolo na mne vidieť tiež šťastie. Bola som v siedmom mesiaci. Cítila som sa kompletne. Nič sa nekazilo. Žila som spokojne s mojou dcérou a synom na ceste. Aj keď bez otca. Naučila som sa s tým žiť.

V tom ma však niekto schmatol za lakeť a otočil na seba. Pozerala som Maxovi po dlhej dobe znovu do nahnevaných očí. Mal na to právo.

Bez slova ma začal ťahať von z budovy. Nebránila som sa, ale na tých opätkoch som sa skoro zabila. On bol zdravý, mladý, nahnevaný chlap a ja som bola vo vysokom štádiu tehotenstva. V polke schodov som musela zastať a vydýchať sa.

Pozrel na mňa s bleskami v očiach.

,,Nie je tvoje."trepla som prvú blbosť, ktorá ma napadla. Bola som opretá o stenu. V sekunde bol pri mne.

,, Nesnaž sa mi nahovoriť niečo, čomu nikdy neverím, pretože ťa poznám. Prečo si mi to nepovedala?! Mabel, kurva." bol opretý rukami o stenu blízko pri mne. Buchol s nervami do nej.

,, Ja som to nevedela, keď sme boli spolu. Nemyslela som si, že niekedy ešte prídeš...."povedala som a pozrela do zeme.

Chytil ma za tvár a donútil ma pozrieť sa mu do očí.

,,Mabel, toto som si nezaslúžil."šepol a rukou prešiel na moje vypuklé bruško. Celý ten čas som si predstavovala, že sa táto situácia raz stane:,, Chlapec alebo dievča?"

V jeho očiach sa znovu objavila neha. Pousmiala som sa a odpovedala: ,,Chlapec. Náš syn, Max."

Usmial sa a pobozkal ma.

,,Nebudem ti nadávať. Viem, že si si prežila svoje. Poďme za našou dcérou. Chcem ju vidieť."odtiahol sa odo mňa. Vedela som, že sa hnevá, ale bol aj rád...

Nastúpili sme do taxíku, ktorý ho čakal. Držal ma po celý čas pri sebe a ja som sa nemohla nabažiť jeho prítomnosti.

,,Prečo si zrazu prišiel?" opýtala som sa so zatvorenými očami a vdychovala jeho vôňu. Chýbal mi.

,, Bol za mnou Rocco. On mi otvoril oči. Teraz už chápem pravý dôvod jeho návštevy. "

,, Neviem či mu mám vynadať alebo nie....."

,,Neplánovala si mi to povedať?" opýtal sa a rukou mi prešiel po bruchu.

,,Neviem. Max, ja ani neviem či by sme po tom všetkom mali spolu ostať. Nechcem, aby si ohrozil naše deti."

,,Neohrozím, skončil som. Moje impérium som nechal Rikardovi. Vzdal som sa toho kvôli vám."

Usmiala som sa a pobozkala ho.

Vyšli sme z taxíku a vošli do domu.

Bia sedela na sedačke, no akonáhle nás zbadala, hodila sa po nás. Skočila Maxovi okolo krku a objala aj mňa.

Pozrela som na Maxa s láskou v očiach a šepla mu tie dve zázračné slová :,,Milujem ťa. "

Konečne som bola úplne šťastná a verila som, že moje šťastie už nikto nezničí.

Toto bolo to, čo mi bolo predurčené aj cez tú všetku bolesť...

Takto vyzerá dokonalé šťastie?

Koniec

Som vďačná za všetky komenty a votes. Za každú podporu a dúfam, že ste si príbeh užili. ❤️❤️❤️Dúfam,  že ste so mnou vydržali dokonca. 😘😘😘

Bola by som veľmi rada, ak by ste si  prečítali môj príbeh s názvom Nezastaviteľná. 💕💕💕