Kým príde Smrť

9.kapitola

Ráno som sa zobudila tak, že ja a Max sme mali poprepletané ruky na Biance.

Nechcela som odísť, lebo by som ich mohla zobudiť. Mali sme ťažký týždeň, takže si zaslúžia oddych.

Po prvýkrát som si Maxa prezrela takto z blízka. Nevyzeral zle, práve naopak. Vyzeral dobre, keby som mala v sebe aspoň niečo z môjho minulého ja, tak si dám povedať. Ale už nie. Stačí, že uňho bývam. U mafiána do pekla! A to som s týmto nechcela mať už nič spoločné... Po tom, čo som zažila sa nikto čudovať nemôže. Mám jazvy nie len na tele, ale aj na srdci a hlavne tie spomienky.... Stále sa vracajú a mám niekedy horšie nočné mory ako Bia. Tí chlapy boli odporný. Stále vidím ako sa na mňa nechutne pozerali. Ako si užívali to, že ma to bolí.... Neznášam od vtedy mužov. Som s nimi len ak som bola už vážne frustrovaná a s panákmi v tele. Inak by som sa neodvážila a ani by som to nedokázala.

Ani som si to neuvedomila, až keď mi Max zotrel slzu, ktorá mi stekala po tvári. Nebudem klamať, niekedy mávam vážne stavy úzkosti.

,,Čo sa stalo?" šepol do ticha, kvôli čomu sa malá pomrvila.

,,Nič, prepáč." pokúsila som sa o úsmev. Našťastie sa malá zobudila, a tak ma zachránila pred ďalším vypočúvaním.

,,Vy ste tu so mnou ostali!" zvolala nadšene.

,,Samozrejme, myslíš, že by sme ťa mohli oklamať?" opýtal sa sebaisto Max.

,,Nie, nie, nieee!" vyskočila a začala skákať po posteli.

,,Pokoj, ty malé šidlo." stiahla som ju na posteľ.

Max pozrel na hodiny a nenápadne si schoval zbraň.

,,Dámy, budem vás musieť opustiť, ale večer som celý váš." zasmial sa a postavil.

,,Chcel si povedať môj." zasmiala som sa.

,,A ja čo?" ozvala sa malá detským hláskom.

,,Dnes musíme ísť na jednu akciu, ale zajtra budeme spolu, dobre?" upokojil ju Max.

Malá prikývla a ja som sa tiež začala chystať do prace. Malú som odviedla do škôlky, do ktorej chodila s radosťou a išla do práce.

Zas ma čaká nejaký malý zlodejíček.

*********

Okolo pol 8 som prišla domov a moja chuť ísť na ten večierok bola nulová.

Keď som vošla do izby, stáli v nej tri ženy. Nechápala som, čo tu robia.

,,Čo robíte v mojej izbe?" nechápavo som sa opýtala.

,,Poslali nás, aby sme vám pomohli upraviť sa a spraviť si účes s make-upom."

,,Ahá!" vzdychla som a hodila som sa do kresla pri stolíku so zrkadlom. Aspoň mi uľahčia robotu. Vôbec sa mi s tým nechce hrať.

Povedala som im nech mi spravia natočené vlasy a jemný make-up.

Bia vletela do miestnosti asi 10 minút po tom, čo začali.

,,Čo tu je? Kto sú tie tety?" opýtala sa a snažila sa mi vyškriabať na kolená.

Zohla som sa po ňu, aj keď ma zabili pohľadom a uložila ju na seba.

,,Toto sú tety, ktoré mi dnes pomôžu byť krásnou." pohladila som ju po líčku. Ona je asi jediná, kto vo mne vie vzbudiť nehu a lásku.

,,Ale ty si krásna stále, Miranda." povedala mi úprimne a venovala mi pusu na líce.

Tá, ktorá mi robila make-up jej chcela niečo povedať, ale pozrela som na nu vražedným pohľadom, tak stíchla.

,,Aj ty si nádherná, princezná moja. Čo keby sme sa dnes vyparádili obe? Ja pekne učešem teba, kým ony upravia mňa."

,,Anó!" zvolala a nechala ma nech ju upravím.

Celé to trvalo asi hodinu a pol. Bii sa nezatvorili ústa a stále mala čo povedať, ale bola pri tom zlatá.

Potom sme jej išli nájsť šaty podobné mojim. Našli sme jedny a ja som jej pomohla obliecť sa.

,,Kto sa bude Maxovi páčiť viac?" opýtala sa ma Bia s nádejou v očiach.

,, Samozrejme, že ty. Si nádherná, ja sa môžem ísť schovať." Bia sa zasmiala, očividne spokojná sama so sebou.

Presne o 9 sme spoločne zišli dole. Tam už stál nahodený Max, ktorý si nás premeral pohľadom.

,,Neviem či sa mi to sníva, že také krásky sa zahadzujú so mnou." usmial sa na nás.

,,Max, Max!" pýtala si jeho pozornosť Bia: ,, Ktorá je krajšia?"

,,Obe ste nádherné, neviem si vybrať." Stále si ma premeriaval pohľadom, aj keď zdvíhal Biu zo zeme. Očividne z jeho odpovede bola smutná a to si uvedomil aj on, keď zo mňa odtrhol pohľad: ,,Ale teraz, keď sa na teba zblízka pozerám ty si určite krajšia. Nabudúce pôjdeme niekam spolu nech sa tebou môžem chváliť."

S odpoveďou som bola aj Bia, aj ja spokojná. Zložil Biu na zem a ja som si k nej kľakla.

,,Poslúchaj a pekne sa tu bez nás zabav. Keď prídeme už budeš spať, tak žiadne protesty, dobre?" prikývla, tak som jej dala pusu na líce a chytila sa Maxovho ramena. Smerovali sme do podzemného parkoviska.

,, Svedčí ti to. Musím povedať, že som vybral dobre. Stálo to za tie hodiny v obchode." venoval mi jeden hollywoodsky úsmev a otvoril mi dvere na aute.

,,Nefandi si toľko. Neverila som, že si to vyberal sám." zasmiala som sa a usadila sa. Už som ako tak poznala jeho jazdu, tak som si dala pás.

,,A čo si si myslela? Že som poslal jedného z chlapov kúpiť ženské šaty? To by dopadlo. Teraz by si tu bola pravdepodobne len v spodnej bielizni." zasmiali sme sa.

,,Tak perverzných chlapov máš?"

,,Poviem ti, aspoň by si zavrela huby tým starým škatuliam, ktoré tam budú. Len pre informáciu: je tam dosť starých, operovaných zatrpknutých ženských. Ak by príliš otravovali, kľudne ich môžeš umlčať. Ich manželia budú len radi, že stíchli."

,,Takže perverzní chlapi, staré ženské, nejaké ľahké ženy predpokladám.... Na koho sa mám ešte pripraviť?"

,,To by malo byť všetko, ale nezľakni sa lebo takmer všetci prítomní budú mať zbrane. Takže sa drž pri mne a nezabúdaj, že hráme pár. Predstavím ťa pár ľuďom a pokúsime sa čo najskôr zmiznúť. A tiež tam zvyknú byť niekedy útoky, a preto zdôrazňujem, aby si sa držala výhradne pri mne a hlavne neostaň sama s jedným z tých chlapov. Nie sú radi, keď žena v ich prítomnosti nie je v ich posteli."

,,Neboj sa, nemám v pláne sa od teba pohnúť." povedala som úprimne.