Kým príde Smrť

10.kapitola

Nasadili sme si masky a pomaly sme vstúpili do budovy. Max mal čiernu masku. Bolo to tam spravené krásne, no mňa pohltila nervozita. Nepáčilo sa mi, že sa znova stretnem s tým chlapom. Je vtipné, že hoci mi urobil to, čo urobil až teraz som zistila jeho meno.

Moje myšlienky prerušil až Max, ktorému som visela na ramene: ,,Pôjdeme teraz za jedným párom," šepol mi: ,,A nezabúdaj, si moja priateľka." Usmial sa na mňa šarmantným úsmevom, ktorý som mu opätovala.

,,Max! Som taká rada, že ste prišli. Tuším ťa tu po prvýkrát vidím v sprievode dámy." čudovala sa tá žena po boku svojho manžela. Mohli mať okolo 65 a vyzerali dosť milo. Jej vlasy už boli popretkávané šedinami, čo jej iba pridávalo na babičkovskom vzhľade. Max je asi lámač ženských sŕdc.

,,Lebo toto je výnimočná žena. Miranda, predstavujem ti pani Sofiu Roberts a jej manžela Lorenza."

Takto prebiehal skoro celý večer, vkuse mi niekoho predstavoval. Bolo len dobré, že sa neobjavil Vlado, ale podľa mňa sa ešte objaví.

Konečne sme ostali sami. Už sa mi z tých všetkých nových tvárí a mien točila hlava. Max zobral od čašníka dva poháre so šampanským a jeden mi podal.

,,Prepáč, ale nemôžme odísť tak skoro ako som sľúbil. Mám tu ešte niečo vyriešiť, tak ťa na chvíľu opustím. Kľudne choď za Sofiou, ona to tu organizuje a poukazuje ti to tu. Je veľmi milá a som jej obľúbenec, tak sa nečuduj za zvedavé otázky."

,, Jasné. Chápem, že obchody sú dôležité."

,,Ale poďme si ešte zatancovať. Musíme vyvolať dojem zamilovaného mladého páru." Prikývla som a Max ma zaviedol na parket.

Ruky si umiestnil na mojich krížoch a ja som si obmotala ruky okolo jeho krku. Boli sme bližšie ako bolo potrebné, ale patrilo to k hre.

,, Už nie som taká nízka, však?" Opýtala som sa pri jeho uchu, na čom sa zasmial. Bola som od neho len o kúsok nižšia na tých podpätkoch.

,,Nie. Musím povedať, že som rád, že si tu so mnou. Aspoň nepočúvam len reči o obchodoch, zbraniach a ženách." tiež mi šepkal do ucha.

,,Čo tu nevidím... Naše hrdličky." Ozval sa ten odporný hlas za mnou a ja som stuhla. Max si to všimol, tak ma ochranársky pritiahol k sebe.

,,Vlado, rád ťa opäť vidím." zachoval si chladnú hlavu.

,,Prepáč, ale ja radšej vidím túto tvoju samičku ako teba." znova si ma chlípne prezrel a očami zastal na mojom výstrihu.

,,Tá samička má aj meno. Miranda, ak by ste nevedeli." pozbierala som zvyšok odvahy a zavrčala som.

,,Takže máš aj pazúriky, to sa mi páči. Neviem prečo, ale niekoho mi pripomínaš." A mňa striaslo.

Našťastie Max zasiahol: ,,Vlado, nechaj láskavo moju ženu na pokoji a poďme riešiť obchody. To ti ide lepšie. S dovolením." Ospravedlňujuco sa na mňa pozrel a odišiel.

Vydýchla som si, keď sa ten desivý chlap vzdialil. No dlho môj oddych netrval. Hneď ma odchytila Sofia.

,,Ešte sme sa nestihli poriadne porozprávať. A kam ti zmizol Max? Ach, tí chlapi, vždy tu opustia ženu, chúďatko. Len aby si dali whisky a pár kubánskych cigár. Hmm, sú nenapraviteľní." musela som sa na nej zasmiať. Páčilo sa mi, že z nej sršal optimizmus a dobrá nálada.

,,To je v poriadku. Sama som ho poslala, veď na to slúžia tieto oslavy."

,,No dobre. Nechajme chlapov chlapmi. Miranda, však? Chcem ti to tu ukázať, keďže si tu prvýkrát." Povedala a už ma viedla po schodoch na poschodie.

,,Ďakujem vám veľmi pekne, aspoň nie som sama." Usmiala som sa na ňu.

,,Prosím tykaj mi, inak sa cítim staro." Prikývla som a zasmiala sa.

Ukázala mi celé horné poschodie a potom ma zaviedla do záhrady, kde sa začala vypytovať.

,,Takže ty a Max? Odkedy ste spolu?"

,,Takmer 6 rokov sa poznáme."povedala som verziu, na ktorej sme sa dohodli.

,,A kde ste sa spoznali? Nepredpokladám, že máš niečo spoločné s týmto svetom. Prepáč, ale som zvedavá. Max je ako môj syn. Viac-menej som ho vychovávala, keďže sa jeho mama viac starala o kožuchy ako o deti."

,,To som netušila. Max nikdy nechce rozprávať o rodine. Hovoril, že majú zložité vzťahy."

,,To je veľmi mierne povedané." Zasmiala sa.

,,Ale späť k téme. Stretla som ho, keď ma skoro zrazil. Veľmi vtedy pršalo a ja som nemala dáždnik. Snažila som sa rýchlo prejsť cez cestu a dostať sa domov. Vbehla som mu pod kolesá. Bál sa, že sa mi niečo stalo, tak ma vzal autom ku mne domov. Potom sme sa stretli ešte raz náhodne a začali sme sa stretávať."

,,Ó, aké romantické." usmiala sa a pomaly ma zaviedla dovnútra.

,,Máš naozaj krásny dom. Som veľmi rada, že som ťa spoznala."

,,Som rada, že sa ti páči. A rada by som sa s tebou ešte stretla. Bývaš u Maxa?"

,,Áno, pred nedávnom som sa...." nestihla som dopovedať, lebo niekto má prudko zvrtol a prilepil sa mi na pery.

Najskôr som bola v šoku a mala som silnú potrebu sa odtiahnuť a daného človeka vyfackať. Všetky tie zlé spomienky sa mi prehrali znova pred očami. Moje srdce išlo vyskočiť z hrude. Chcela som zmiznúť, prepadnúť sa, zomrieť, ale hlavne zmiznúť. Potom som zistila, že ide o Maxa a tak som pokračovala v hre. Začala som spolupracovať. Musela som, niežeby som to chcela. Nepáči sa mi to. Po asi 3 minútach bozkávania sme sa oddelili a Max si so mnou spojil čelo.

,, Prepáč." Šepol, odtiahol sa a chytil ma za pás: ,,Prepáč Sofia, ale veľmi mi chýbala." ospravedlnil sa jej, keď na nás divne pozerala.

,,To je v poriadku, dieťa. Zistila som, že Miranda je veľmi milá a som rada, že ste spolu." Kým rozprávala poobzerala som sa a zbadala Vlada ako sa na nás zvláštne pozerá.

,,Som rád. Mali by sme už ísť dobre, Sofi? Verím, že toho tu má Miranda už dosť."

,,Samozrejme, uvidíme sa. Mohla by som vás prísť niekedy navštíviť?"

,, Jasné, budeme veľmi radi." zasiahla som.

Ďalšia časť!

Pomaly ale isto sa mi míňajú predpísané časti čo výrazne spomalí pridávanie😢, ale dúfam, že sa vám zatiaľ páči kniha.😀😀💖💖