Kým príde Smrť

42.kapitola

Nerozumela som prečo je z toho taký rozrušený: ,,Max, ale to je predsa dobre. Veď konečne budú spolu. Bia má narodeniny a toto bude pre ňu najkrajší darček. Konečne budú môcť byť spolu a...."

,,Nie, Mabel, nedochádza ti to. Ak sa Biina mama vráti, tak sa všetko dojebe. Pamätaj, že v očiach všetkých si práve ty jej mama a ja otec. Teraz si sem zrazu napochoduje istá žena, ktorej bude malá zázračne hovoriť mami. Všetci pochopia, že to celé bolo obyčajne klamstvo. To nemôžme dovoliť, Mabel. Ak sa niekto dozvie, že sme klamali skončíme zle. A Bia hlavne. Všetci do jedného si musia myslieť, že Bia je naša. Ak to tak nebude, tak to bude zle. Ak sa to rozkríkne a dozvie sa to niekto ako Vlado, tak si môžme ísť kopať hrob. Viem, že pre Biu to bude super, ale len zo začiatku."

,,A čo chceš spraviť? Mal si jej povedať, že nemôže prísť." snažila som sa nájsť riešenie.

,,No veľa sa už teraz robiť nedá, ale keď príde musíme ju udržať pod kontrolou a hlavne žiadne citové výlevy s Biou. Povieme, že to je tvoja sestra alebo stará kamarátka. Musíme to ututlať, kým tu bude."

,,A čo ak bude chcieť zobrať Biu domov?" spýtala som sa.

,,V tom jej budeme musieť nejako zabrániť. Musia ostať tu. Minimálne Bia." veľmi snažila som sa zostať pokojná.

****

Prešiel týždeň a práve nastal deň D. Deň Biiných narodenín. Od rána len chystala buď veci alebo seba. Nevedela som si ju predstaviť čo bude robiť v puberte, keď už teraz robí okolo všetkého veľké haló.

Po jej mame nebolo ani stopy. Ráno ma Max hneď zatiahol do pracovne.

,,Viem, že ak ti toto poviem asi nemá zastrelíš, ale musím to vedieť. Mám tu niekoľko fotiek. Chcem od teba vedieť či... či ti nejako ublížili, keď si bola na tom mieste." povedal a snažil sa ma očami upokojiť.

,,Čo?! Zbláznil si sa? To neurobím. To odo mňa nechci." povedala som mu a cítila sa zúfalo už len pri tej myšlienke.

,,Mabel, prosím." Povedal a pristúpil ku mne tak, že si oprel čelo o moje: ,,Potrebujem vedieť kto ti ublížil, aby som ťa mohol pomstiť."

,,Ale ja od teba nič také nechcem."

,,Prosím. Urob to pre mňa." pobozkal ma na pery. Na veľa som súhlasila a posadila sa pred tie fotky.

Akonáhle som si všetky prezrela po lícach mi stekali slzy. Väčšinu tých tvári som poznala a nenávidela. Toľko tvári a s každým pohľadom som cítila bolesť. Bolesť, ktorá sa len stupňovala.

Max mi položil ruku na ramená a postupne sa pýtal po jednom. Ničilo ma to a on to vedel. Plakala som tak, že posledných 20 som už od plaču ani nevidela. Otočil ma k sebe a objal ma.

,,Prepáč, že ti toto spôsobujem, ale musím to vedieť. Neplač, kráska. Ničí má ťa takto vidieť." objímal ma až pokým som sa trochu nedala dokopy.

Na piatej odkonca som zbadala Vladovu tvár. Keď sme sa k nej dostali, zamrzla som. Zbadal to a pozrel na mňa s rozšírenými očami. Nemusela som nič hovoriť. Vedel to.

,,To preto si tak stuhla vždy, keď si ho zbadala. On...? Ten bastard! Ako veľmi ti ublížil?" pozeral na mňa s bleskami v očiach, pokým som ja pozerala do zeme.

,,Najviac zo všetkých." šepla som tak, že som to mala sama problém počuť.

Znovu ma postavil a silno ma objal. Nedokázala som sa z tých tvári znovu spamätať.

*********

Po tomto týraníi v Maxovej pracovni sme išli všetci doladiť posledné detaily. Bia bola nadšená a postupom času to preniesla aj na nás. Všetko sa malo konať u nás na záhrade  čo neviem či bolo najvhodnejšie miesto. No už to nezmením a pokúsim sa užiť si to s našou princeznou.

Bia vítala svojich kamarátov a volala ich dozadu, kde mali nafukovací hrad a iné srandy. Maxa táto oslava stála veľa, ale Bia bola šťastná a to bolo hlavné. Pre nás oboch.

Bolo tu asi pätnásť detí a všetky sa nahrnuli do toho hradu. My s Maxom sme sa posadili na lavičku vedľa seba a oproti nám Aurora.

Max ma stiahol tak, že som bola chrbtom opretá o jeho hruď a okolo seba som mala jeho ruku.

,,Radosť na vás pozerať." usmiala sa: ,,Som rada, že vám ten výlet tak pomohol."

Bola ďaleko od pravdy, ale nevadí nech verí radšej tomu, ako by mala zisťovať.

Vo dverách sa zjavil Matthew a s úsmevom nás prišiel pozdraviť: ,,Rád vás znovu vidím."

,,Aj my teba. Sadni si." povedal mu Max a podal mu ruku.

,,Vidím, že tu máte srandu s toľkými deťmi. Max, kde sú tie časy, keď sme mali večer v ruke len pohár whiskey." zasmiali sa.

,,V tomto sa s ním môžeš rozlúčiť, teraz má konečne rodinku." Zasmiala sa Aurora a drgla ho. Max mi dal pusu na líce.

,,Ako vidím tak ešte väčšiu." zasmial sa, keď uvidel, že mám na rukách Bexa.

,, Najnovší člen rodiny, Bex." Usmiala som sa a predstavila mu malú kopu chlpov. Nevedela som si predstaviť, čo s ním budeme robiť, keď vyrastie. Zachvíľu prerastie aj Biu.

,,A my tu budeme len tak sedieť?" opýtal sa keď sme asi 20 minút pozerali na decká.

,,Zachvíľu zavoláme Biu, aby si išla otvoriť darčeky." Ozrejmila som mu plán.

,,Bude skákať tri metre desať." pousmial sa a nalial si whiskey, ktorá bola na stole. Ja som nepila jediná, pretože som nemala chuť.

Zavolali sme deti, ktoré sa s radosťou pustili najskôr do torty. Keď dojedli, tak Bia išla porozbalovať darčeky.

Dostala hračky, gumičky, plyšákov, tašky a z čoho sa najviac tešila bola podobizňa malého Bexa. Aj keď jemu sa príliš nepáčila.

Po tomto dlhom procese išla každému poďakovať a my sme na nich spolu s úsmevom pozerali.

Zrazu však zastala v pohybe a pozrela sa smerom na zadné dvere domu. Zamierila som svoj pohľad tak ako ona a v dverách som videla Laru, jej mamu. Skôr než sme mohli s Maxom niečo spraviť sa malá rozbehla za ňou. Objala ju najsilnejšie ako vedela.

Pozerala som na tento zjav so strachom v očiach. Uvedomila som si, že ak ju bude chcieť odviesť, tak ja nebudem môcť nič spraviť a popravde som si tiež uvedomila, že neviem čo urobím, keď skončí moja dohoda s Maxom.

Vrátim sa k starému životu a Biu nechám ísť alebo sa s nimi vrátim k životu, ktorý som si vybrala ako nový začiatok?

Odpoveď som nepoznala ale desilo ma to.