Kým príde Smrť

16.kapitola

Sadli sme si k baru a ja som sa unavene oprela o stoličku.

,,Čo si dáš?" opýtal sa ma.

,,Objednaj, nechávam to na teba." usmiala som sa.

,,Dvojitú whiskey s ľadom a červené víno." povedal smerom k čašníkovi.

,,Vyzerám na ženu, ktorá pije stále len víno?" opýtala som sa s úsmevom. Z nevysvetliteľného dôvodu som mala radosť.

,,Určite nevyzeráš ako žena, ktorá zvláda piť whiskey a pije ju každý večer." povedal a ja som sa v duchu zasmiala. Ani nevie ako ďaleko je v skutočnosti od pravdy.

,,Tak to ti ďakujem za poklonu." zasmiala som sa.

,,Mýlim sa?" opýtal sa tiež s úsmevom.

Odpila som si z vína, ktoré bolo mimochodom vynikajúce, a odpovedala: ,,Nie som milovníčka whiskey, ale pijem ju dosť často, pretože niektorých klientov sa nedá bez pohárika whiskey zvládnuť. Víno sa spája so ženami, ale ženy môžu piť toľko whiskey rovnako ako chlapy."

,,Nehádam sa s tebou. Len som myslel, že víno sa k tebe viac hodí. Nabudúce budem vedieť." usmial sa.

,,Je vynikajúce." zmenila som tému.

,,Čo povieš na jednu hru?" opýtal sa.

,,Hru? Bia má na teba dobrý vplyv." zasmiala som sa: ,,Akú hru myslíš?"

,,Na pravdu." povedal a čakal čo urobím.

,,Dobre, ale je možné, že ti neodpoviem na to, čo chceš vedieť."

,,S tým som podľa našich predošlých rozhovorov zamierený." usmial sa: ,,Tak začnem ja: ako si sa dostala k Bii a jej mame?" začal zľahka.

,,Stretli sme sa v nemocnici. Lara bola už vtedy tehotná. Nechal ju priateľ a rodičia ju vyhodili z domu. Chcela som si usporiadať život a toto nebol pre mňa zlý ťah."

Pozeral na mňa a nič nehovoril, tak som začala ja: ,,Čo sa stalo s tvojím otcom? Predpokladám že na brata by si mi neodpovedal." pozrela som mu do očí.

,,Môj otec bol zabitý. Zabili ho na moje narodeniny pred takmer 8 rokmi. Padol do pasce a schytal to priamo do hlavy. Bol na mieste mŕtvy."

,,To mi je ľúto. Z tvojho tónu usudzujem, že ste mali pekný vzťah." povedala som smutne. Mať tak ja taký vzťah s otcom toto by sa nemuselo stať.

,,Mali. Bol to najlepší otec na svete. Škoda, že si našiel takú zmyju." povzdychol si:,,Teraz ja: čo tvoja rodina? Je rovnako jebnutá ako tá moja? Až na výnimky teda." opýtal sa.

,,Bola. Už ale nikto nežije. Neviem či na šťastie alebo bohužiaľ. Čo sa stalo medzi tvojou mamou a tebou? Teda ak sa o tom chceš baviť..."

,,Mama to nikdy nebola. Bola to obyčajná skurvená zlatokopka, ktorá si deckami chcela len udržať chlapa.... Teraz by sme mohli prejsť na lepšie témy.... Čo keby mi niečo povieš o Bii? Je to prefíkaná malá potvorkapotvorka, ale má úžasnú osobnosť." zasmiali sme sa.

,,To teda hej. Biu vychovávali dve ženské a ja som bola tá, ktorá jej asi nikdy nepovedala nie. Jej veľkým kukadlám sa ani nedá povedať nie. Má rada tanec, oblečenie. To si ešte nezažil, keď nevie čo si obliecť. Minule, keď sme išli na svadbu aj s jej kamarátom stála asi hodinu pred skriňou a hľadala niečo, v čom ho "očarí" a to sú jej vlastné slová." sledoval ma a zasmial sa: ,, Kvôli nej sme vtedy nakoniec aj meškali, ale naozaj z nej ten chlapec padol na zadok. Neviem si predstaviť čo bude robiť, keď bude staršia."

,,Bude ju treba priviazať k radiátoru." zasmial sa.

,,To hej, budeme musieť na ňu dávať veľký pozor. Na to koľko má rokov je schopná všetkého..." povedala som mu s úsmevom.

,,A ty, Miranda? Aj ty si schopná všetkého?" spýtal sa s úsmevom na perách a ja som nevedela kam tým mieri.

Pristúpila som na jeho hru a priblížila sa k nemu: ,,Som, Max."

,,Poznal som mnoho žien, ale všetko okolo teba je iné. Nepodobáš sa ani na jednu. Je to zvláštne, no zároveň sa mi to páči." priznal.

Uhla som pohľadom a nevedela som ako reagovať. Nakoniec som povedala:,,Už je neskoro, mali by sme ísť spať. Predsa len sa zajtra vraciame."

Pokýval hlavou, obaja sme do seba obrátili alkohol a odišli do izby.

Dnes som sa o ňom dozvedela aspoň niečo nové. Mám však pri ňom pocit, že moja minulosť pri ňom nezostane len minulosťou.

                          *********

Ráno som sa zobudila práve v čas. Max bol v sprche a tak som sa teda rýchlo chcela prezliecť.

Keď som si zapínala podprsenku, tak sa niekto dotkol môjho ramena a lopatky.

,,Bože!" povedal tesne pri mojom uchu. Tričkom som sa rýchlo spredu zakryla.
,,Neviem kto ti to stravil, ale bol to bastard." zavrčal cez zaťaté zuby a odhrnul mi vlasy.

,,Prosím, nechaj ma." povedala som trasúc sa. Nie od vášne, ale od strachu.

,,Nechcem ti ublížiť." povedal a rukou mi prešiel od ramena po zápästie.

,,Nedotýkaj sa ma!" povedala som a utiekla do kúpeľne, kde som sa zamkla a zviezla k zemi. Slzy sa mi liali po tvári, celá som sa triasla. Toto nebolo v poriadku, ale nedokázala som dovoliť, aby sa ma chlap len dotkol bez toho, aby som bola na mol spitá. Takto prehnane som začala reagovať len nedávno. Akoby som sa toho nie zbavovala, ale moja hlava to stále oživovala. Hlavne odkedy ma uniesol. Bola som v piči.

,,Miranda! Poď von! Prepáč, nemal som to robiť. Nepriblížim sa k tebe, len poď von, prosím." prosil pri dverách.

Neodpovedala som. Nemala som čo.  Tento môj strach bol chorý, ale nevedela som sa ho zbaviť. Úzkosť, ktorú mi spôsobuje len byť zatvorená sama v jednej miestnosti s mužom nebola normálna. Mala som to zakódované v mojej hlave a vyliečiť sa z toho asi už nevyliečim.

Neviem koľko času prešlo, ale klopal na tie dvere dlho. Ja som sa z tranzu dostala až keď prestal. Sama seba som sa snažila upokojiť a presvedčiť sa, že sú to len spomienky. Akoby to bol len sen, neskutočný, skurvene zlý sen.Musím sa toho zbaviť.

Upravila som si make-up a opatrne vyšla von. Nikto tam našťastie nebol. Len na posteli som mala položený lístok.

Čakám ťa na recepcií. PREPÁČ MI TO.

Vzdychla som si, dobalila som si veci a vyšla z izby. Nevedela som, či som pripravená postaviť sa mu, ale musela som to urobiť.

Sedel na jednom z gaučov a pozeral neprítomne pred seba.

,,Môžme ísť." ozvala som sa a tým ho prebrala z tranzu. Zdezorientovane prikývol, zobral mi kufor a išli sme k autu.

Cesta prebehla veľmi ticho a až na kradmé pohľady sme niekoľko hodinový let premlčali. Neodvážil sa mi pozrieť do očí.

Bolo to tak lepšie. Jediná vec, na ktorú som sa skutočne tešila bola Bia.

Nech už sme doma.