Kým príde Smrť

15.kapitola

Ešte v ten deň mi Max oznámil, že o týždeň ideme na ďalší večierok. Musela som mu opäť robiť spoločnosť. Nehádala som sa s ním, vedela som, že aj tak mu budem musieť vyhovieť.

Avšak to som ešte netušila, kde sa ten večierok konal. Konal sa v Dubaji. Bola som nútená nechať Biu s Aurorou doma a ísť len s ním. Povedal mi, že by bolo nebezpečné ak by šli s nami. Bola som z toho v piči, ale nemohla som nič robiť.

V deň odletu sme sa rozlúčili s malou aj Aurorou. Bia nás nechcela pustiť, bála sa, že sa nevrátime ako jej mama. Museli sme ju ubezpečiť, že o 2 dni budeme späť.

Nasadli sme do auta, ktoré nás odviezlo k letisku. Max vybral kufre z auta a bral ich celú cestu. Chcela som namietať, ale nakoniec som to nechala tak.

Max prehovoril až v lietadle. Cítila som, že niečo chce vedieť, ale čakala som kým sa ozve.

,,Bola si už v Dubaji?" začal.

Nevedela som ako mu odpovedať, pretože by som mohla vyzradiť niečo, čo nechcem. Nakoniec som odpovedala po pravde.

,,Bola, ale už dávno."

,,Ako dávno? Skôr než pred piatimi rokmi? Totižto tvoje záznamy ďalej neexistujú..." skonštatoval a ja som sa v duchu zasmiala. Vedela som, že skôr či neskôr to príde.

,,Povedzmeže skôr. A niežeby som neexistovala, skôr som sa znovu zrodila." povedala som a pozrela si na ruky.

,,Videl som tvoje zdravotné záznamy..." povedal potichu. Letmo som sa naňho pozrela a sklonila hlavu.

Chytil mi ruku a vyhrnul mi sako. Mala som tam jazvy po vpichoch. Neboli to odborníci a častokrát sa netrafili. Zostalo mi to, neviem či to niekedy zmizne. Pohľad na to bolel. Privrela som oči.

,,Na čom si bola závislá?" opýtal sa a očami sa zapichol do tých mojich.

,,Heroín a pervitín. Ale to musíš vedieť podľa tých spisov." vytrhla som mu ruku a dala si rukáv na miesto. Nemalo zmysel to zapierať.

Prikývol: ,,To je prvý záznam o tebe vôbec. Predtým si neexistovala. Čo bolo predtým? Prečo si začala? Mala si ťažké detstvo? Chudobní rodičia? Drogovali? Pili? Ako môžeš byť v mojej blízkosti, keď ja predávam to, na čom si bola závislá?" opýtal sa a ja som mu vzdorovito pozrela do očí

,,Detstvo - priemerné. Rodičia - polovičný. A v tvojej blízkosti dokážem byť, pretože som sa naučila pohybovať medzi vami. To, čo robíš neznášam najviac na svete a ani nevieš koľkým ľuďom si nepriamo zničil život len tým, že to dostávaš do ulíc. Ale asi ti to aj môže byť jedno, keďže za to dostávaš toľko peňazí, že pri nich aj zabudneš, čo všetko a koľkých si zničil." povedala som a pozrela mu do očí.

,, Nezabúdam na to, skôr som s tým zmierený. Nechcem ničiť životy, ale môj otec do mňa vložil priveľké nádeje a priveľa času, aby som dokázal skončiť a nechať jeho snahu. Ale späť k tebe: prečo si to začala brať? Je to ten dôvod prečo neznášaš dotyky, bozky, mužov, stiesnené priestory?" opýtal sa na rovinu. Všimol si to. Kto by si to nevšimol asi by musel byť veľký ignorant. Nepáčila sa mi táto téma, on nemá vedieť absolútne nič...

,,Nie je to také jednoduché, ako si predstavuješ. Je to oveľa zložitejšie a ja sa o tom nemám prečo s tebou baviť." povedala som a pozrela z okna.

,,Si pre mňa veľmi zaujímavý človek, Miranda. Aj keď neverím, že sa tak voláš... Viem, že si musela zažiť niečo, čo ťa hrozne traumatizovalo. Chcem, aby si mi to povedala sama. Nechcem a nebudem to z teba páčiť. Len dúfam, že som sa nezaplietol ešte do väčších sračiek než doteraz." zaujímavý človek? Tak sa teraz hovorí ľuďom, ktorý prežili peklo?