Kým príde Smrť

48.kapitola Ela&Rocco

Ela

Nevedela som ako pokračovať. Keby žil môj otec, hneval by sa na mňa. Jeho snom bolo, aby som sa vydala za mafiána, ktorý mi dá všetko . Pri ktorom budem ako v bavlnke. Ale ja som to nedokázala. Bola by som po zbytok zivota nešťastná, ak by som si ho zobrala. Viktor bol dobrý človek, ale aj keď som si to nechcela priznať, nebol to Rocco. Nemal to čo on.

Mala som mu to celé najskôr vysvetliť a potom zrušiť svadbu. Nemala som ujsť, pretože to odo mňa bolo nezodpovedné a vždy ma učili postaviť sa situácii čelom. Preto ma dva dni po svadbe, čakalo dlhé vysvetľovanie prečo som to spravila. Viktor mi vynadal, a zaslúžila som si to, ale potom ma pochopil. Bol by úžasný keby som ho ľúbila....

Keby bolo keby. Teraz však netuším, čo robiť. Či ísť za Roccom alebo sa na to vykašľať a ísť niekam ďaleko od všetkého. Nevedela som čo robiť hlavne potom, čo som zistila, že Mabel žije. Nevedela som si to vysvetliť, ale verila som, že mi to vysvetlí. Vyzerá inak, má dieťa aj priateľa, ale stále je to moja najlepšia kamarátka.

Asi bude najlepšie ak pôjdem za Roccom. Vysedávanie na gauči a vyjedanie zmrzliny mi nepomôže . Treba sa k situácii postaviť čelom.

Vstala som a vyšla hore schodmi do izby, aby som sa mohla prezliecť. Potom ako som zo seba spravila človeka som mierila k dverám .

Otvorila som ich a ostala zarazene  stáť. V dverách stál Rocco a opieral sa o zárubňu. Bolo neuveriteľné ako mi môže aj po tak dlhej dobe, stále brať dych len to, že sa naňho dívam.

,,Ahoj. Myslím, že si išla za mnou."skonštatoval a ja som prikývla:" ,, Pustíš ma alebo sa budeme rozprávať medz dverami?" spýtal sa a ja som ho pustila dnu. Nevedela som ako sa správať a to u mna nebolo zvyčajné.

,, Chceš niečo na pitie? "opýtala som sa a poškriabala sa vo vlasoch. Bola som nervózna a nevedela som čo s rukami

,, Nie, chcem sa s tebou len porozprávať, tak si prosím sadni."povedal a zazdalo sa mi, že ani on nevie ako sa ma správať a čo robiť.

Nastalo dlhé ticho, pri ktorom sme pozerali striedavo do zeme a na seba navzájom.

,, Pozri. Nesprávajme sa ako deti. Viem, že som spravil veľmi veľa hlúpostí a tiež viem ako veľmi som ti ublížil. Ospravedlňujem sa ti za to už tisícikrát. A je mi to viac ako ľúto, ale neviem ako to odčiniť." povedal a ja som si zas spomenula na to, čo spravil.

,, Nejde zmeniť minulosť. To sa nedá a ja viem že ťa to mrzí, ale niekedy to nestačí. To čo som ti povedala pred svadbou je pravda. Ja nechcem, aby ti preplo, keď budeme mať deti. Obaja sme prudké povahy a vieš, že ak mne prasknú nervy nebudem mať problém ti streliť medzi oči . A ty tiež nie. Potom, aký si vtedy bol len vďaka alkoholu, som sa ťa začala báť a ty si to videl. Bála som sa čoho vsetkeho si schopný, pretože takého som ťa nepoznala. Si úžasný chlap a viem, že o tebe mnohé snívajú a ja som tiež snívala o našom spoločnom živote, no teraz si také niečo neviem predstaviť. Nevedela by som ti veriť. A dôvera je základ...''

,,Myslíš, že by sme ju vedeli oživiť? Ak by sme sa zas vrátili na začiatok. Len priateľstvo a ak by sme si poriadne dokázali veriť a mohli mať spoločnú budúcnosť, tak by sme to skúsili..?"

,,Ja neviem, Rocco. Potom, čo som povedala nie  som všade hľadala len teba a to ti priznám bez nátlaku. Ľúbim ťa, ale je tu jedno veľké ale..." odmlčala som sa.

Rocco to využil, priblížil sa ku mne a chytil mi tvár :,, Aj ja ťa ľúbim. Viem, že mi by sme to zvládli ako sme zvládli doteraz všetko . Ak by si dokázala na všetko zabudnúť a skúsiť to so mnou... Bola by si moja kráľovná. Odkedy sa to stalo alkoholu som sa ani nedotkol. Prisahám ti, že už nikdy neurobím to čo vtedy. A ak áno, tak ma môžete spolu s Mabel nakopať . Vieš, že ti s radosťou pomôže. Už ma za to, čo som spravil vyfackala."povedal a ja som sa zasmiala.

,, Je v poriadku?" zmenila som trošku tému.

,, Je otrasená potom všetkom, ale vyzerá šťastne. Neviem si zvyknúť, že ma novú tvár. Vždy to pre mňa je a bude naša Mabel. Ten chlap ju urobil šťastnou a zato som mu vďačný. Ak by jej ešte niekto chcel ublížiť, skončil by zle. Som rád že po mne prebral úlohu ktorú som vôbec nezvládol."

,,Rocco, aj keby si tam bol nič by sa nezmenilo. Ešte by ublížili aj tebe a viac by si si to vyčítal. Nie je to tvoja vina a Mabel má konečne človeka   ktorý ju ľúbi, svoju rodinu a tiež ochrancu. Dokonca dvoch. " usmiala som sa a položila si ruku na tú jeho. Nemohla som ho vidieť ako sa trápi. Musela som mu aspoň slovne pomôcť. Vo mne sa odohrával veľký boj. Moja hlava hovorila nech okamžite prestanem a vyhodím ho pokým moje srdce chcelo, aby som ho poriadne vybozkávala, zabudla na všetko a len si užívala to šťastie. Musela som sa rozhodnúť a to rozhodovanie bolo kurva ťažké.

Avšak on rozhodol za všetkých. Pritiahol si ma za krk do bozku. Neprotestovala som práve naopak, a tak som skončila na jeho kolenách. Rozhodla som sa, že na chvíľu na všetko zabudnem a budem si užívať zasa chvíľu s ním . Možno si momentálne nie som úplne istá či mu viem odpustiť, ale ak to skúsime a nič podobné sa diať nebude, odpustím mu. Urobím, to presne tak. Je to predsa moja životná láska, aj keď je ťažké si to priznať. Viem, že by sme si k sebe zas našli cestu.

Ľudia, už nám neostáva moc. Počítam tak ešte 10 častí. 😣😏❤️